Veľkosť textu
Nedeľa, Apríl 19, 2015

Beseda so spisovateľkou Alicou Náhlikovou na 3. ZŠ

Beseda so spisovateľkou Alicou Náhlikovou na 3. ZŠ

Fotogaléria

TEXT: PaedDr. Silvia Vidová


„Deduško rád každú stredu
chodieva k nám na besedu.
Dnes na tvári úsmev má,
v čiapke niečo schováva....“

Týmito slovami uviedla Kristína Slezáková, žiačka 4. A triedy, stretnutie so spisovateľkou Alicou Náhlikovou. Beseda sa uskutočnila 1. a 8. apríla 2015 na pozvanie pani učiteľky Silvie Vidovej. Zúčastnili sa jej žiaci tretieho a štvrtého ročníka, ktorí mali pre autorku pripravené rôzne otázky. Deti boli veľmi zvedavé a spisovateľka im odpovedala rozmanitými odpoveďami.

Alica Náhliková pracovala na III. ZŠ Senica ako vychovávateľka. Takmer pred tromi rokmi sa rozhodla naplno venovať spisovateľskej dráhe. Napísala a vydala v spolupráci s vydavateľstvom Príroda doposiaľ dve knihy: Básničky do detskej izbičky a Básničky z peračníka. Obe sú dotvorené krásnymi ilustráciami – ilustrátor Ján Vrabec. Niekoľkými básňami prispela aj do knihy Moja najmilšia knižka (od kolektívu autoriek), v ktorej sú riekanky, hádanky, bájky a rozprávky. Prezradila nám, že chystá novú, tretiu knihu, ktorej názov by mal byť Básničky do prváckej taštičky. Deti sa spýtali aj na krstných rodičov dvoch vydaných knižiek. Prvú knihu krstila Kristína Vidová (žiačka 5. A), ktorá bola, ako prezradila autorka, jej prvým detským čitateľom. Prvým preto, lebo spisovateľka dala všetky svoje básne pred uverejnením prečítať svojmu bývalému stredoškolskému profesorovi Štefanovi Mockovi a Kristínka je jeho vnučkou. Druhá kniha bude pokrstená spolu s treťou. Ďalšou otázkou chceli deti zistiť, čo inšpirovalo autorku k napísaniu básní, v ktorých sú rozprávkové bytosti. Odpovedala, že pani redaktorka chcela práve básne s rozprávkovými postavami. Prezradila nám, že rada číta a najlepšie sa jej píše, keď má doma pokoj a „prepadne ju múza“. Jej básne sú inšpirované konkrétnymi žiakmi. Rozmýšľa nad tým, že bude písať aj prózu pre deti. Snažila sa odpovedať každému, kto bol na niečo zvedavý.

Žiaci a pani učiteľky sa poďakovali pani Náhlikovej a rozlúčili veľkým potleskom a kyticou. Z besedy sme odchádzali plní dojmov - ako učiteľky, tak i žiaci. Na konci besedy sa autorka rozlúčila rozdávaním autogramov deťom do knižiek a zápisníčkov. Besedy boli usporiadané pri príležitosti Marca – mesiaca knihy. Napriek tomu, že sa uskutočnili v prvé aprílové dni, zanechali v nás silné umelecké zážitky.

Týždeň slovenských knižníc 2015 - HABÁNKA

Týždeň slovenských knižníc 2015 - HABÁNKA

Fotogaléria

TEXT a FOTO: Milan Soukup


Vo štvrtok 26. marca 2015 podvečer v Záhorskom osvetovom stredisku v Senici, uprostred obrazov insitnej maliarky Evy Husárikovej z Kovačice besedoval s knihovníkmi a čitateľmi Vojtech Czobor. Je v južnom Nemecku žijúcim Slovákom, Smoleničanom,  ktorý očarený odkazmi novokrstencov – habánov emigroval na Západ v deň, keď u nás padala „železná opona“ – práve 17. novembra 1989. Na besede rozprával najmä o svojej najmilšej knihe Habánka. Ako emigrant sa usadil v kraji, odkiaľ aj k nám v 15. storočí utekali prenasledovaní novokrstenci. Ukážky z knihy prečítala Miroslava Décsiová. Autor priblížil nielen tú časť svojho života, keď bol učiteľom vo Zvolene, ale aj životnú cestu v cudzine, keď sa z učiteľa stal aj vodič a nakoniec i spisovateľ.

Na besede Vojtech Czobor hovoril o peripetiách i radostiach, aj o návratoch domov na Slovensko. Miesta pôsobenia habánov-novokrstencov oživujúcich remeslá, žijúcich špecifickým komunitným životom habánskych dvorov, Sobotište, Veľké Leváre, Košolná, aj ich pravlasť v južnom Nemecku a na severe Švajčiarska, prenikajú do príbehov jeho kniíh.

Na čom Vojtech Czobor pracuje teraz, po knihách plných dobrodružstva, ezoteriky a tajomného? „Moja nová kniha bude ľahšia a veselšia.“ Avizuje. A dodáva, že ju venuje spomienke na spolužiaka z vysokej školy – básnika osamelého bežca Ivana Laučíka.

„Ja som študoval hudobnú výchovu – ruský jazyk a on bol dejepisár – slovenčinár. Bývali sme spolu na izbe....S ním som mal perfektné zážitky. On bol taký detailista. Taký, že z ničoho si nič nerobil. A zo všetkého si robil švandu...Vždy sa hodil na posteľ, keď prišiel na internát...On bol vždy veselý, ale vždy mal taký strach...“  Vojtech Czobor popísal na besede aj spoločné veselé zážitky. Ale aj to, že vzhľadom na Laučíkovu povahu, najskôr chcel knihe pomenovať „Des“. No rozmyslel si to. Nazval ju „Cvrček v obývačke...“ Prečo? Vraj sa dozvieme v knihe...

V jeho dielach nájdeme aj reálie, aj fikciu, aj osobné spomienky, minulosť, aj ezoteriku. Podľa odozvy na besede v Senici Vojtech Czobor  zaujal svojím rozprávaním i úryvkami z knihy. Cestu k nemu si v knižniciach čitatelia určite nájdu aj vďaka najnovšiemu, veselšiemu titulu „Cvrček v obývačke.“

Týždeň slovenských knižníc 2015 - Hľadanie skutočnosti nielen s Ivanou Taranenkovou

Týždeň slovenských knižníc 2015 - Hľadanie skutočnosti nielen s Ivanou Taranenkovou

Fotogaléria

TEXT a FOTO: Milan Soukup


Vo štvrtok 26. marca 2015 predpoludním v priestoroch Základnej umeleckej školy v Senici na spoločnom podujatí Literárneho informačného centra (LIC) z Bratislavy a Záhorskej knižnice v Senici  v Týždni slovenských knižníc 2015 prezentovali novú publikáciu „Hľadanie súčasnosti.“ Tento prehľadný sprievodca s obalom v štýle retro-zošitov z čias minulých približuje študentom, učiteľom  a ďalším záujemcom  o našu najnovšiu spisbu súčasnú slovenskú literatúru 21. storočia.

O knihe besedovali - za vydavateľa redaktorka LIC Marta Bábiková a za editorov Ivana Taranenková z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Auditórium tvorili študenti a  pedagógovia Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici i knihovníčky. Besedu moderoval Milan Soukup.

Ako ste sa stali redaktorkou či literárnou vedkyňou? Kto vás pri voľbe profesie najviac ovplyvnil? Aký človek je dnes pre vedu najlepšie pripravený, keďže jej podpora je u nás nepostačujúca a rozpočty v kultúre, v školách a humanitnej sfére všeobecne podvyživené? Aj také otázky v besede zazneli počas prezentácie „Hľadania súčasnosti.“  A hľadali sa aj cesty k riešeniu a spôsoby, ako na to, aby bolo lepšie aj v knižniciach, školách či vedeckých ústavoch.

Recept na to, ako byť úspešným vedcom aj  pri nedostatku zdrojov literárna vedkyňa Ivana Taranenková čiastočne pozná. Otázka moderátora: „Vo filmoch sa vedci a najmä tí starší, skôr narodení, prezentujú skôr ako príliš roztržití a nepraktickí...“ Ivana Taranenková reagovala: „Mýtus o nepraktických vedcoch ide do úzadia...Prax ukazuje, že veda vyžaduje istý pragmatizmus. Vy musíte vedieť, aký typ projektu sa vám oplatí robiť,  aký typ projektu získa pozornosť, alebo nejako vám prinesie zdroj financií... Takisto, už keď niečo vyskúmate, už to musíte prezentovať. Už musíte chodiť na konferencie. Musíte cestovať. Musíte vlastne urobiť, ako povedal jeden môj kolega, „musíte preukázať, že  oblasť vášho výskumu je sexy.“ Takže, funguje to takto. Musíte to vydizajnovať. A ako som spomínala, ja mám to šťastie, že aj keď nie za ktovieaké financie, robím niečo, čo ma neskutočne baví. A čo ma zatiaľ nejako nestresovalo. Ale keď už mám dosť písmenok, že vlastne čítam 12 hodín  denne, tak relaxujem tým, že varím. A kupujem si kuchárske knižky.“ Moderátor: „Čo najradšej varíte? Ja zasa dobré jedlá rád jem...“ (Smiech z auditória) Ivana Taranenková: „Mám recepty aj z tej ruskej aj ukrajinskej kuchyne, veľmi dobrý recept som zdedila po bábuške na boršč, ale zas na druhej strane po mame viem jedlá maďarskej kuchyne, takže viem celkom slušný guľáš spraviť, aj segedin. Najnovšie  idem na jedlá britskej kuchyne a britské dezerty. To ma teraz hrozne baví (smiech)...“

Študenti sa medzi prvými  dozvedeli aj o práci literárnej vedkyne Ivany Taranenkovej v porote ankety ANASOFT LITERA. Medzi prvými počuli tohotoročné nominácie najpozoruhodnejších kníh. I o básnikoch a spisovateľoch, ktorí zo Slovenska zaujali už aj Európu (napríklad Pavol Rankov). A tí hĺbaví, možno budúci vedci, dostali aj tip, čomu by sa z nepreskúmaných oblastí literárnej vedy mohli venovať. Stálo by vraj za to – dešifrovať pomocou informačných technológií  originálne tajné písmo spisovateľa Martina Kukučína a odkryť tajomstvá takýchto zašifrovaných textov v literárnych archívoch. Je to vraj dobrodružstvo, ktoré určite môže potešiť.

 

Týždeň slovenských knižníc 2015 - Večerná rozprávka so Zdenkou Lacikovou

Týždeň slovenských knižníc 2015 - Večerná rozprávka so Zdenkou Lacikovou

Fotogaléria

TEXT a FOTO: Milan Soukup


Stredajšie stretnutie poetky Zdenky Lacikovej 25. marca 2015 sústredilo v detskom oddelení Záhorskej knižnice  tri desiatky tretiakov z troch tried II. Základnej školy v Senici. Na besedu prišli spolu s učiteľkami Zuzanou Návratovou a Janou Ponechalovou dobre pripravené aj výborne naladené. Bez ostychu sa pýtali na všetko, čo ich zaujímalo. Pani knihovníčka Terézia Pöštényiová deťom autorku 14-tich knižiek básní, rozprávok i povestí, pochádzajúcu z Prašíc a žijúcu na Záhorí v Kopčanoch, predstavila.

Vďaka svojej zvedavosti sa však o nej dozvedeli aj to, čo spisovateľky bežne a rady neprezradia. Že v detstve pri súťaži v recitácii básničky zabudla  text. Že pamäť dodnes nie je jej najsilnejšou stránkou. Že najviac jej knižiek sa asi zrodilo v posteli. I keď niektoré básničky napísala aj vo vani. Z cudzích krajín má rada Anglicko. Tam párkrát bola za dcérou, ktorá tam študovala. Rada spoznáva aj iné mestá a kraje. No nie celkom rada tam aj cestuje, hoci práce počas ciest autobusom do práce si značí aj inšpirácie pre svoje básne a knižky. Najradšej by sa presúvala teleportom. Pomyslíš si, kam chceš, a ocitneš sa tam...

Aj Zdenka Laciková má rada nielen svoje a napísané, ale aj sfilmované rozprávky. Napríklad obľúbila si ako dieťa spisovateľku Máriu Ďuríčkovú. A tiež ako dospelá má rada Dobu ľadovú. Písať začala ako tridsiatnička roku 1999. A po najnovšej 14-tej knihe Večerná rozprávka už sa rodí jej 15. - Zlatá loď.

Stretnutie so Zdenkou Lacikovou v senickej knižnici plynulo ako rýchla rieka. Naplnené radosťou i potešením. Aj spisovateľka vyslovila poklonu malým recitátorom, ktorí jej v Záhorskej knižnici besedu spestrili. Meliska Žofčíková, Emko Závodný a Emka Kutálková boli naozaj výborní. Emko vlani zvíťazil v krajskej súťaži a reprezentoval na celoslovenskej súťaži. Deti sa dozvedeli nielen to, že ako dieťa chcela byť kuchárkou. Ale že aj dnes rada maľuje a niektoré knižky si ilustrovala. Alebo jej pri tom pomohli aj kresbičky  škôlkarov, ktorých učí. Bola naozaj potešená, keď svoju besedu  v Týždni slovenských knižníc v Senici zavŕšila autogramiádou – podpisom do detských pamätníčkov či do svojej 14-tej knižky Večerných rozprávok, ktoré si viaceré deti priniesli z domu, alebo od autorkinho syna Mateja kúpili.

Viac článkov...

Stránka 1 z 15

Začiatok
Dozadu
1

Počítadlo prístupov

mod_vvisit_counterDnes27
mod_vvisit_counterVčera235
mod_vvisit_counterTento týždeň2138
mod_vvisit_counterTento mesiac5253
mod_vvisit_counterSpolu435797

Odporúčame

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Anketa

E-knihy

Mali by ste záujem o požičiavanie e-kníh v našej knižnici?

Áno, aj v prípade, že by bol poplatok za výpožičku 1 - 2 €
Áno, ale len ak by výpožičky boli zadarmo
Nie