Veľkosť textu
Štvrtok, September 29, 2016

Partnerská Městská knihovna Hodonín oslávila 95. výročie vzniku. Blahoželáme!

Partnerská Městská knihovna Hodonín oslávila 95. výročie vzniku. Blahoželáme!

Fotogaléria

Text a foto: Milan Soukup


V piatok 23. septembra 2016 v našej partnerskej knižnici za riekou Moravou v Hodoníne (Městská knihovna Hodonín) oslávili už 95. výročie založenia. Tamojším knihovníkom sme aj menom čitateľov Záhorskej knižnice v Senici zaželali veľa úspechov do ďalšieho obdobia.
V programe osláv bolo viacero žánrovo pestrých a verejnosť lákajúcich aktivít.
Knižnicu v Hodoníne otvorili 1. júla 1921 (Obecní knihovna města Hodonín) v  dvoch triedach chlapčenskej školy na Masarykovom námestí v Hodoníne a prvým knihovníkom bol profesor tamojšej reálky Petr Princ. Do terajších priestorov (Národní třída 36) sa jubilujúca knižnica presťahovala pred 30 rokmi – 18. marca 1986. Od roku 2010 je knižnica i bezbariérovou.
Partnerstvo okresov Senica a Hodonín bolo i na začiatku spolupráce oboch našich, dnes už regionálnych knižníc, v Hodoníne a Senici. Jubilantov s našou Záhorskou knižnicou viac rokov spája aj spoločný „Medzinárodný letný poetický festival Po stranách Moravy“, organizovaný striedavo na slovenskej a moravskej strany hraničnej rieky Moravy. Spolu s kúpeľmi Hodonín a Smrdáky, i samosprávami miest, festival pripravujeme s knihovníkmi, básnikmi, spisovateľmi, výtvarníkmi i hudobníkmi, s občianskym združením Po stranách Moravy, Kruhom autorov Hodonínska a Klubom autorov a priateľov literatúry zo Záhoria (KAPL).
95. výročie založenia a 30 rokov pôsobenia v súčasných priestoroch si Městská knihovna Hodonín popri výstavách či autorských čítaniach pripomenula i multižánrovo poňatými oslavami v piatok 23. septembra. Súčasťou bolo fotenie v klobúkoch vo vestibule knižnice. Šlo o dobové klobúky a módnu prehliadku (návrat do odievania v období prvej Československej republiky i v stredoveku). Postarali sa o to nielen knihovníčky, ale najmä kostymérka Divadelného súboru Svatopluk z Hodonína Běta Švancerová.
Hodonínski divadelníci úspešne spolupracujú so Záhoráckym divadlom v Senici. Obe ochotnícke telesá spoločne účinkovali na Slovensku i v Česku (napríklad v Príbehu jedného vinára a v ďalších inscenáciách). Divadelníci boli hosťami knihovníkov azda aj preto, lebo v Hodoníne už roku 1865 pôsobil Čitateľsko-spevácky súbor Svatopluk so vzťahom k čítaniu a divadlu už dávno pred vznikom knižnice.
Program jubilea v Hodoníne moderovala pedagogička Andrea Baumannová. Zástupcu hodonínskeho starostu Jiřího Jandu a ďalších hostí na oslavách privítala riaditeľka Městské knihovny Hodonín Hana Šimonová. Vyslovila aj takéto želanie: „Budeme veľmi radi, keď nám pomôžete rozšíriť vašimi otázkami, ponukami, alebo i pripomienkami to, čo od knižnice očakávate. Budem veľmi rada, keď knižnica splní takú víziu českých knižníc, aby sa stala obývačkou mesta. K tomu potrebujeme tiež podporu zriaďovateľa...“ Pomoc pri tom prisľúbil i J. Janda za samosprávu Hodonína.
Za Záhorskú knižnicu v Senici pozdravom zo Záhoria a zo Slovenska jubilantom zablahoželala riaditeľka Katarína Soukupová. Okrem iného povedala: „ ...Je fajn, že sme dve republiky, ale je ešte väčšie plus, že sme zostali priateľmi. Teším sa, že v hodonínskej knižnici máme svojich priateľov, naozaj sa tu môžem cítiť ako doma a ešte veľké plus je aj to, že mi rozumiete...“ Popriala tímu knihovníkov tiež: „...zdravie. A to nielen fyzické a duševné, ale najmä to finančné,...Bez finančných injekcií nebola by tá knižnica taká pekná, taká navštevovaná a neboli by v nej ľudia – čitatelia takí spokojní. Želám vám šťastie. Šťastie knihovníkom prinášajú vždy nové knihy a spokojní čitatelia. Želám celý kopec takýchto šťastných dní. A pohodu želám pracovníkom. Aby sa im naozaj v pohode pracovalo, aby neboli pod stresmi, sužovaní trápením, mediálnym alebo informačným tlakom, že snáď knižnice sú nanič. Nie je to pravda. Odkazujeme vám aj zo Slovenska, že knižnice naozaj sú potrebné a že knižniciam ešte len svitá na dobré časy...Priniesla som aj malý knižný darček, aby aj tí malí nám rozumeli, a aby aj váš fond bol obohatený o naše knihy i z regiónu a o Slovensku...“
V programe vystúpili so svojou poéziou Jarmila Moosová za Kruh autorov Hodonínska, recitátorka z Holíča Emília Ružičková s básňou Rošády od Ladislava Špánika za Klub priateľov a autorov literatúry zo Záhoria. Divadelný súbor Svatopluk z Hodonína v predpremiére uviedol dve aktovky na motívy textov Anny Sobotkovej zo zbierky Hřbitovní kvítí (Cintorínske kvety). Celé predstavenie začiatkom novembra 2016 uvedú na celoštátnom festivale v českých Holiciach.
O vyvrcholenie osláv 95. výročia založenia a 30. výročia existencie Mestskej knižnice Hodonín v nových priestoroch sa postarali spoločne hudobníci Mirek Kemel, Tomáš Görtler a Michal Pajdiak (všetci z Prahy) výberom z najnovšej tvorby i zo staršieho  repertoáru zo svojich dvoch CD nosičov („Mirek Kemel – Krajem šel anděl“ z roku 2011 a „Mirek Kemel – Nic víc“ z roku 2014).

Štyri desaťročia po odchode básnika na literárne nebesá

Štyri desaťročia po odchode básnika na literárne nebesá

Text a foto: Milan Soukup


XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 má 30. septembra uzávierku súťaže

4. septembra 2016 uplynulo už 40 rokov od úmrtia politika, publicistu, no najmä európsky uznávaného básnika Ladislava Novomeského (1904-1976). 1. decembra tohto roku vyhlásime výsledky a odovzdáme ceny najlepším už v XXX. ročníku celoslovenskej autorskej súťaže nesúcej poetovo meno – Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2016. Poetické, prozaické, či krátke dramatické útvary - súťažné práce možno do Záhorskej knižnice v Senici posielať už iba do 30. septembra 2016 vrátane.

Piedestál básnika

27. decembra 1904 sa v Budapešti senickým rodičom narodil malý Ladislav, ktorý až do roku 1918 vyrastal v meste, ktoré budovali aj liptovskí murári stvárnení v románe Tisícročná včela od Petra Jaroša, dlhoročného predsedu Spoločnosti Ladislava Novomeského. Učiteľský ústav navštevoval v Modre, kde v sirotinci vyrástol aj iný veľký slovenský básnik Ján Smrek. Smrek k svojej päťdesiatke dostal 15. decembra 1948 od vtedajšieho povereníka pre školstvo a kultúru Slovenskej národnej rady Ladislava Novomeského s gratuláciou aj finančný dar. V poďakovaní zaň 17. decembra okrem iného píše: „...vieš iste…,že som ako chlapec rástol v modranskom sirotinci. Je dávnou mojou túžbou môcť sa raz tomuto šľachetnému ústavu odvďačiť i odmeniť. Nebol som však nikdy dosiaľ v takej situácii, až teraz, keď dostávam dar od Tvojho povereníctva. Pokladám si za povinnosť informovať Ťa, že celý tento dar, 25 000 Kčs, venujem modranskému sirotincu...“

Peripetie života, postoje i občianska rehabilitácia

Vyštudovaný učiteľ, externe študujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, k svojmu menu svojím životom postupne priradil rad ďalších prívlastkov. Ľavicový politik, publicista, sociálne cítiaci a medzinárodne uznávaný poeta, antifašista,  osobnosť v protihitlerovskom odboji, spoluorganizátor Slovenského národného povstania, predstaviteľ medzivojnovej a povojnovej inteligencie i vtedajšej moci, krstný otec takých významných ustanovizní, inštitúcií či škôl ako boli Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria a Vysoká škola výtvarných umení. Vánky, vetry a víchrice čias, v ktorých Ladislav Novomeský pôsobil, z neho „urobili“ aj väzneného novinára z proletárskej tlače a komunistickej strany v Čechách a na Slovensku. Spájal v období druhej svetovej vojny rôzne konfesie a prúdy slovenského politického a literárneho života. Bol účastníkom londýnskych rozhovorov o povojnovej budúcnosti a spolupráce východného a západného zahraničného odboja v novom Československu. Často diskutovanou bola etapa politikovho a poetovho života, keď ním „zmietlo“ označenie za „buržoázneho nacionalistu“ , následné väznenie, prepustenie (s už podlomeným zdravím) a neskôr aj občianska rehabilitácia a návrat do literatúry, kultúry a verejného života. Zastával i významné posty v spoločnosti v československej federácii. Uznaním osobnostných a literárnych kvalít Ladislava Novomeského boli i pozície predsedu Matice slovenskej, Spolku slovenských spisovateľov, alebo v roku 1968  návrh na jedného z kandidátov na post prezidenta ČSSR.
Od roku 1963 až do svojej smrti  (4. septembra 1976) žil Ladislav Novomeský v paneláku na Martinčekovej ulici číslo 32 v Bratislave.

Storočnica narodenia L. Novomeského bola súčasťou kalendára UNESCO.

Tohto roku si pripomíname 80 rokov od Novomeského zástoja pri spoluorganizovaní Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou v Trenčianskych Tepliciach (1936). Bol výnimočný tým, že varoval pred hrozbou nastupujúceho fašizmu, zasadil sa o podporu svojbytného rozvoja slovenského jazyka, literatúry a kultúry a inicioval ich otváranie sa Európe.

Básnikov návrat do Senice

V Senici pri 75-ročnici od básnikovho narodenia avizovali za účasti ministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky, básnika Miroslava Válka, zrod Múzea L.N., ktoré v senickom parku s nadživotnou sochou Ladislava Novomeského od Jána Kulicha slávnostne otvorili roku 1984. Dnes je iba budovou DAV-u, určenou pre mládež, patriacou pod Centrum voľného času v Senici, so skromným kútikom informácií o literátovi.
Keď Okresná knižnica, dnes už Záhorská knižnica v Senici, štartovala vtedy regionálnu autorskú súťaž mladých literárnych talentov, zďaleka nebolo jasné, že
podpora a rozvoj poetických a prozaických talentov, najskôr iba zo Záhoria a od roku 1996 už z celého Slovenska, nájde v Senici také tvorivé zázemie a podnetné prostredie. Celoslovenskou súťažou sa LSLN stala vo svojom X. ročníku, pri vyhlasovaní výsledkov za účasti vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Štefana Gašparoviča.
Dnes sa na životaschopnosti, perspektívnosti a zmysluplnej aktivite v  celoslovenskej autorskej súťaži podieľajú s Trnavským samosprávnym krajom, Záhorskou knižnicou Senica, Mestom Senica, Spoločnosťou Ladislava Novomeského Bratislava, Národným osvetovým centrom Bratislava, Literárnym informačným centrom Bratislava, Spolkom slovenských spisovateľov Bratislava a Záhorskou  galériou Jána Mudrocha v Senici mnohí obetaví básnici, spisovatelia, knihovníci i pedagógovia. Popri župných či mestských projektoch a grantoch, peňažných injekciách z literárnych spolkov a organizácií, pri vydávaní bulletinov víťazných prác je významnou tiež finančná podpora Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Tri desaťročia podpory talentov

Pri tohtoročnom jubileu si pripomenieme spolu s dielom básnického inšpirátora Ladislava Novomeského i celú plejádu poetov, spisovateľov či literárnych kritikov, ktorí súťaži pomáhali rásť, napredovať a do literárneho života nasmerúvať už stovky talentov. Medzi zaslúžilými sú – Ján Majerník, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Ladislav Ballek, Peter Jaroš, Drahoslav Machala a mnohí ďalší literáti, ktorí talentom „požehnávali“ z porôt, seminárov, tvorivých dielní, besied, rozborov ocenených prác či zo stránok bulletinov alebo priamo v Senici pri odovzdávaní cien najlepším.
Ešte do 30. septembra vrátane (rozhoduje dátum z poštovej pečiatky) môžu ctitelia poetickej a prozaickej múzy svoje práce do Záhorskej knižnice v Senici poslať v XXX. ročníku autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016. Porota posúdi mieru ich talentu, výsledky vyhlásime a ceny najlepším odovzdáme v Senici 1. decembra 2016. Želáme veľa úspechov všetkým, ktorí jubileum – 30 rokov podpory a rozvoja literárnych talentov pri 40. výročí úmrtia básnika Ladislava Novomeského oslávia svojou autorskou kvalitou a kreativitou.

Anketa Kniha Záhoria 2015

Anketa Kniha Záhoria 2015

Dnes bolo spustené hlasovanie ankety Kniha Záhoria 2015.

Hlasovať bude možné do 30.9.2016 vrátane.
Číslo uvedené pod anketou znamená počet možných hlasovaní, nie počet hlasov pre konkrétny titul.
Výsledky hlasovania budú zverejnené v októbri 2016.

Propozície súťaže

Zoznam nominovaných kníh

Hlasovanie

Spomienky na literátov Martina Orgoníka a Vladimíra Jamárika v Kunove

Spomienky na literátov Martina Orgoníka a Vladimíra Jamárika v Kunove

Fotogaléria

Text a foto: Milan Soukup


Súčasťou Kunovských hodov sa v sobotu 20. augusta 2016 v Kunove, ktorý je už 40 rokov miestnou časťou Senice, stali i spomienky na sté výročie tragickej smrti ľudového básnika Martina Orgoníka Kunovského  (28. 5. 1887 Kunov - 17. 3. 1916 Bratislava) i 95. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia učiteľa, regionálneho historika, archeológa a literáta Vladimíra Jamárika (21. 9. 1921 Kunov - 5. 9. 2011 Kunov).
Na obe osobnosti kunovských rodákov sme spomínali na hodových slávnostiach, keď primátor Senice Branislav Grimm a ďalší hostia uviedli do života po obnove Kunovskú zvonicu, postavenú roku 1860, a Starú ľadovňu - zaujímavý objekt spojený s hospodárskym životom a históriou miestnej časti Senice. K udalosti z predchádzajúceho augustového víkendu sa vraciame vo fotogalérii.
Vo fonde Záhorskej knižnice v Senici odkaz poeta Martina Orgoníka Kunovského i
prínosy  regionálneho historika Vladimíra Jamárika pre zachovanie našej historickej pamäti o mnohých etapách dejín Senice a Záhoria  možno vystopovať z publikácií – LITERÁRNY KUNOV od Vladimíra Jamárika, roku 2001 vydanej Záhorskou knižnicou v Senici, či z Jamárikových publikácií KUNOV 555 ROKOV a NEZNÁMA SENICA, ktoré  Mesto Senica vydalo v rokoch 2006 a 2007.
Archeologické, národopisné a iné exponáty, písomnosti, zápisy a rukopisy z tvorby a zbierok Vladimíra Jamárika sa isto stanú oporou pri zrode Mestského múzea v Senici. Jeho archeologické nálezy sa už stali súčasťou viacerých slovenských expozícií (Bratislava, Nitra,…) a ďalšie daroval za svojho života tiež Záhorskému múzeu v Skalici.

Viac článkov...

Stránka 1 z 29

Začiatok
Dozadu
1

Počítadlo prístupov

mod_vvisit_counterDnes5
mod_vvisit_counterVčera772
mod_vvisit_counterTento týždeň3845
mod_vvisit_counterTento mesiac30798
mod_vvisit_counterSpolu769478

Odporúčame

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Anketa

Kniha Záhoria 2015

Ktorá kniha získa titul Kniha Záhoria 2015?

Michaláč, Jozef: T.G. Masaryk a kopčianska legenda.
Lustigová-Bunčáková, M. - Drahošová, V. : Pavel Bunčák v krajine detstva.
Škubla, Pavol: Zvonice, kostoly a kalvárie Slovenska.
Hatala, Marián: Krok od zmierenia.
Krivský, Dušan: Aj margarety majú tŕne.