Veľkosť textu
Nedeľa, Apríl 20, 2014

Oznam o prevádzke knižnice počas veľkonočných sviatkov

Záhorská knižnica bude 17.4.2014 otvorená len do 16.00.
Počas dní pracovného pokoja a v sobotu - 18., 19. a 21.4.2014 - bude zatvorená.

 

Spomienková slávnosť k 165. výročiu úmrtia Jána Hollého



Fotogaléria

FOTO: Milan Soukup


Pozdravný list Mariána Tkáča, predsedu Matice slovenskej

Keď náš veľký bard 14. apríla 1849 na Dobrej Vode odovzdal dušu Stvoriteľovi, v Uhorsku práve vrcholila maďarská revolúcia. V ten deň v Debrecíne zbavili Habsburgovcov trónu a vyhlásili nezávislosť Uhorska, básnik, rodom ukotvený v záhorských borových lesoch, ospieval nielen slávnu budúcnosť Slovákov, ale vtedy už jasným osláveným zrakom videl našu budúcnosť.

Videl, ako sa v slovenskom národe presadila verzia spisovnej reči na základe ľubozvučnej strednej slovenčiny. Videl memorandové zhromaždenie v Turčianskom Svätom Martine, aj založenie Matice slovenskej a jej sľubný rozmach v prvých rokoch existencie, videl aj oslobodenie Slovákov spod maďarského jarma a vznik samostatného štátu Slovákov. Verím, že sa v nebeskej vlasti teší z našich úspechov a hoci nie je postavený na úctu oltára, verím, že za nás oroduje aj v našich ťažkostiach a problémoch.

Dielo Jána Hollého, najmä vydanie jeho súborného diela v štyroch zväzkoch v roku 1841 – 1842 s jeho portrétom malo rozhodujúci vplyv na celonárodné zjednotenie spisovnej reči, ale aj na úmysel vytvoriť celoslovenské kultúrne združenie. Bratislavská mládež sa v júni 1843 obrátila na Hollého listom s mottom z Chválospevu „Zbuď sinov odroďeních, abi už raz opusťili Češku, a spolu zjednoťení, ke svéj sa navráťili matce.“ Ďalej píšu: .“.. priviňte k sebe sinov, Vi Otče Slovákov, k Vám sa priznávame a chceme na záklaďe, čo sťe Vi z verními Slováci rozložili, stavbu ďalej ťahať.“

Tento odkaz platí aj pre dnešných Slovákov. Potrebujeme zjednotenie v práci za národ. Potrebujeme silu ducha generácií našich obrodencov. Sú nám vzorom a sme ich veľa dlžní. Aj Jánovi Hollému, ktorého monumentálna socha je skrytá v kúte pri bratislavskej katedrále. Slováci a Slovensko by bez Hollého neboli tým, čím sú. Jeho duch žije a jeho dielo nech nám je prameňom živej vody, ktorá zázračne oživí náš národ.

10. apríla 2014

 

Pozdravný list Viliama Turčányho

Milí – a Hollého, svojho rodáka, milujúci – Búrania,

po čase Vás zasa srdečne pozdravujem, a to pri 165. výročí jeho smrti (+ 14. apríla 1849), ktorá sa síce viacej týka Dobrej Vody, kde zomrel a na vlastnú žiadosť bol aj pochovaný.
Je pravda, že pôvodne, teda už dávno predtým, túžil prežívať posledné roky života na „bóranskej Magdalénke“ a tam aj rodnej zemi poručiť svoje telo, napokon však nechcel svojim dobrodincom robiť osobitné starosti a tak „pochovali ho, ako poručil v testamente, na dobrovodskom cintoríne pod kamenným krížom bez akejkoľvek svetskej okázalosti v truhle, zhotovenej tamojšími tesármi“. (Ján Štibráni, KALENDÁR – In: HOLLÝ vo výbere a interpretácii Viliama Turčányho. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ 1970, str. 202.)
V roku 1854 11. mája nad jeho hrobom odhalili pomník s epitafom od Ľudovíta Štúra, ktorý pokladal Hollého za nášho slovenského Vergília a v epitafe aj sleduje tri elegické „jeho“ distichá, z ktorých prvé / Mantua me genuit, Calabri rapuere, tenet nunc / Parthenope; Cecini pascua, rura, duces / sa pokladá za skutočne zložené samým Vergíliom.
Hodno odcitovať Štúrom zložené distichá, v ktorých akoby hovoril Hollý o sebe:

Hluk netešil sveta mä, v samotách som mlieča sedával,
Byl majetok mi celý: k národu láska, Bohu.
Prespevoval veľké a žalostné som dni Slovákov,
Ospevoval vábne jich nivy, lúky, pole.
Odpočinok v Dobrej samotách mám zas Vody chladný;
Rád z toho, len že ležím v národa lône milom.


So želaním hojného požehnania Božieho Vás a všetkých milovníkov Hollého poézie stále pozdravujem.

10. apríla 2014

Týždeň slovenských knižníc 2014 v obrazoch



Mám básničku na jazýčku Jarné prebúdzanie prírody Mystika Záhoria
PORTÁL Čitateľská gramotnosť predškolákov Informatická výchova
Tajomstvá skalického archívu Čriepky z dejín Senice Byť svoj
Rozprávkové trvalky Márie Ďuríčkovej

1. svetová vojna a Záhorie - výzva



Vážení čitatelia,

pri príležitosti 100. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny Vás v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici prosíme o pomoc pri zhromažďovaní materiálov z nášho regiónu.

V prípade, že máte vo svojich rodinných zbierkach artefakty (fotografie, listy z vojny, pamätné listy, vojenské priepustky, upomienkové predmety, vyznamenania, súčasti výzbroje a výstroje, dobová tlač a podobne) z tohoto obdobia a ste ochotní ich poskytnúť na zapožičanie a zdokumentovanie, kontaktujte prosíme pracovníkov Záhorského múzea v Skalici.

Pre viac informácií a kontakty kliknite na obrázok vľavo alebo tu. Ďakujeme.

Viac článkov...

Stránka 1 z 7

Začiatok
Dozadu
1