Veľkosť textu
Streda, Február 10, 2016

Prekladateľ Jozef Bánsky z Kunova zahynul pri leteckom nešťastí pred 60 rokmi

Prekladateľ Jozef Bánsky z Kunova zahynul pri leteckom nešťastí pred 60 rokmi

Prekladateľ Jozef Bánsky z Kunova zahynul pri leteckom nešťastí pred 60 rokmi

Fotogaléria

TEXT A FOTO: Milan Soukup

 


18. januára 2016 uplynulo 60 rokov odvtedy, ako pri páde lietadla zomrel náš rodák - prekladateľ, bibliograf a slavista Jozef Bánsky, ktorý sa narodil 31. decembra 1919 v Kunove, miestnej časti Senice. 37-ročný zahynul pri leteckom nešťastí v Levočských vrchoch nad obcou Torysky 18. januára 1956. Krutý osud zasiahol do životov obetí počas služobnej cesty z Bratislavy do Košíc. Pri nepriazni počasia košické letisko neprijímalo, a tak pilot lietadla DC3 Dakota spoločnosti ČSA mal pristáť na letisku v Poprade. Nepodarilo sa. Pri tragickom páde z celého osadenstva lietadla bolo 22 obetí. Iba štyria z vtedajších cestujúcich prežili. Prekladateľ Jozef Bánsky leží na senickom cintoríne a sklený smerník, orientujúci nás medzi hrobmi významných osobností Senice nás naviguje k číslo 1, kde Jozef Bánsky – bibliograf a prekladateľ sní už svoj večný sen.
Vo fotogalérii k tomuto nešťastnému jubileu o pretrhnutej životnej púti a prekazenej literárno-vedeckej kariére pripájame aj fotografie z roku 2006, keď spomienka na osobnosť Jozefa Bánskeho bola prvou zo seriálu spomienkových osláv v roku 750. výročia prvej písomnej zmienky o Senici. A medzi fotografie pripomínajúce  prekladateľovo dielo sme zaradili aj tie z novembra 2005. V Poľskom kultúrnom stredisku v Bratislave vtedy uviedli do života  reedíciu Bánskeho prekladov Adama Mickiewicza (1798-1856) Balady a romance, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ex Tempore pri 150. výročí narodenia veľkého poľského básnika, dramatika a publicistu. Pri jej prezentácii  nášho prekladateľa Jozefa Bánskeho charakterizovali ako „Slováka so srdcom Poliaka.“ Boli pri tom osobnosti z Poľska i zo Slovenska. Medzi nimi i Seničan Ivan Panenka - vydavateľ a básnik Ľubomír Feldek, ktorý časť detstva prežil v Senici. Prítomná bola i jedna z dvoch prekladateľových dcér - Katarína.
K leteckému nešťastiu pripomeňme, že okolnosti pádu lietadla DC 3 Dakota spoločnosti ČSA boli i propagandisticky zneužité. Prezentovali ich aj ako haváriu po kolízii s balónom s propagandistickými letákmi zo Západu, čo nebolo potvrdené. Tragédia nám zachovala aj inú spomienku na osobnosť Jozefa Bánskeho. Podľa zachovaných svedectiev práve životné teplo, unikajúce z tela zraneného prekladateľa  pomohlo prežiť jeho kolegyni. Chránil ju vlastným telom, kým sa k spadnutému lietadlu pri hmle a krutej zime v ťažko prístupnom horskom teréne bývalého vojenského priestoru až po 12 hodinách  dostali záchranári. Tragédia sa stala okolo tretej popoludní a pomoc prišla o pol štvrtej ráno. Na vrchu Škapová v Levočských vrchoch obete leteckého nešťastia - štvorčlennú posádku a 18 cestujúcich, ktorí haváriu neprežili, pripomína pamätná tabuľa asi 60 metrov pod vrcholom kopca.
Zo životopisných údajov spomeniem, že Jozef Bánsky meštiansku školu navštevoval v Senici, študoval na gymnáziu v Trnave, na univerzitách v Bratislave, Halle, Wittenbergu a vo Viedni. Absolvoval študijné pobyty v Krakove i v Belehrade. Pracoval v Univerzitnej knižnici v Bratislave, externe učil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Bol tajomníkom Zväzu slovenských knihovníkov. Zaujímali ho vzťahy medzi slovanskými literatúrami. Prekladal z poľštiny, francúzštiny a nemčiny. Písal do odbornej tlače a publikoval i vlastnú poéziu. Zhodnotil Mickiewiczovo dielo z nových aspektov. A za svoj nedlhý život zostavil aj pre školy výbery z diela Alexandra Sergejeviča Puškina (1799-1837) a Pavla Országha Hviezdoslava (1849-1921). Osobnosť bibliografa a prekladateľa patrí medzi našich najvýznamnejších rodákov, ktorí Senicu spájajú s nielen slovenskou, ale aj s poľskou a európskou literatúrou.

Storočnica nadrealistického básnika Jána Raka v jeho rodisku v Hradišti pod Vrátnom

Storočnica nadrealistického básnika Jána Raka v jeho rodisku v Hradišti pod Vrátnom

Fotogaléria

TEXT A FOTO: Milan Soukup


V poslednú adventnú nedeľu 20. decembra 2015 popoludní si v Hradišti pod Vrátnom pripomenuli 100-ročnicu od narodenia básnika Jána Raka (1915-1969). Ján Rak sa narodil 28. augusta 1915 v maloroľníckej rodine v Hradišti pod Vrátnom. Starosta obce Lukáš Piroha mu in memoriam odovzdal obecné vyznamenanie za vynikajúce tvorivé výkony v umeleckej oblasti, ktoré symbolicky za otca prevzal jeho syn – lekár a básnik Ján Rak mladší. Prítomná bola i dcéra osobnosti Eva Raková – Plisňáková a ďalší potomkovia a členovia širšej rodiny Rakovcov.
Hostia na podujatí zapálili štyri sviece na adventnom venci. Spoločne v predvianočnej atmosfére spomínali na básnika, ale i čerpali z eróznych podôb adventných odkazov a posolstiev v duchu tradície, akú v Hradišti pod Vrátnom posledné tri roky do vlaňajška prežívali aj vedno so saleziánom Donom Antoniom Srholcom, ktorý adventné stretnutia po tri roky moderoval a besedujúcich o 100-ročnici Jána Raka  pozdravil listom. Na podujatí si viacero predchádzajúcich ročníkov adventných stretnutí priblížili premietnutím  fotografií.
Medzi vzácnymi hosťami bola aj dcéra skalického rodáka – nadrealistického básnika Pavla Bunčáka Milica Bunčáková-Lustigová.
Básnické dielo Jána Raka staršieho nie je rozsiahle, no stalo sa neodmysliteľnou organickou súčasťou modernej slovenskej poézie 20. storočia.  K literárnej tvorbe Jána Raka podnietil skalický rodák - básnik Pavel Bunčák, jeho kolega v práci na Riaditeľstve štátnych železníc v Bratislave. Roku 1939 ho uviedol do skupiny nadrealistov. S ich manifestačným vystúpením  sa spájajú jeho tvorivé začiatky, zachované  v reprezentatívnych generačných zborníkoch „Vo dne a v noci“ z roku1941 a „Pozdrav“ z roku 1942. Ján Rak v nich publikoval tiež svoje programovo-teoretické príspevky.     Nadrealisti v poézii využívali snové, asociatívne postupy a nerýmovaný, napohľad neusporiadaný voľný verš. Tým porušili mnohé dovtedy platné a uznávané poetické kánony. Ján Rak nadrealizmus vnímal ako „nové ohnivko vo vývinovom reťazci básnických smerov.“ Zaznelo okrem iného zo životopisu osobnosti, ktorý za Záhorskú knižnicu prečítal Milan Soukup. Z bibliografie básnika vyberáme. „Jeho básnickým debutom bola zbierka Je vypredané (1942), v ktorej spracoval zážitky z detstva, ďalej vydal zbierky Nezanechajte nádeje (1946), Vietor krvi (1948), Pieseň mierových rúk (1949), Moja krajina (1953), Plenér (1962), V údolí slnka (1965, výber), Neslýchané stretnutie (1967). Posmrtne ešte vyšli výbery básni Poslední gladiátori (1970), ľúbostnej poetiky Nadarmo  odídeš (1971) a Slnečný plenér (1980)... Ján Rak zomrel 6. októbra 1969 v Bratislave vo veku 54 rokov.“
Básnik počas adventného stretnutia bol vo svojom rodisku „prítomný“ prostredníctvom synových spomienok pri premietaní fotografií z rodinného archívu a jeho poézia zaznela z viacerých ukážok. Súčasťou podujatia k 100-ročnici Jána Raka bola výstava fotografií a kníh s jeho poéziou i s tvorbou oboch jeho básnických pokračovateľov – Jána Raka mladšieho a Evy Rakovej – Plisňákovej.
Adventné stretnutie symbolicky obohatil i posledný žijúci nadrealistický prozaik, básnik, prekladateľ, ale i scenárista a výtvarník Albert Marenčin (1922) pozdravným listom, z ktorého vyberáme: „Janko Rak patril k tým ľuďom, ktorých mal na mysli filozof Nietsche, keď povedal, že v každom človeku drieme básnik, len nie každý ho v sebe prebudí. Môj priateľ Janko Rak to dokázal, a nielenže ho v sebe prebudil, ale celý život ho v sebe opatroval a pestoval, takže Janko rástol na materinskom mlieku fantázie a na každodennom chlebíku rodičovsklej lásky a vyrástol na veľkého človeka a básnika...“
Do adventnej besedy s posolstvom adventu a Vianoc sa popri starostovia občanoch Hradišťa pod Vrátnom básnikových potomkoch zapojil i učiteľ Peter Pavol Uhlík z Brezovej pod Bradlom a riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Katarína Soukupová.

Piatu knihu Petra Brezinu v roku 2015 pokrstili 19. decembra v Prietrži

Piatu knihu Petra Brezinu v roku 2015 pokrstili 19. decembra v Prietrži

Fotogaléria

TEXT A FOTO: Milan Soukup


Dvojročné úsilie autora a ochotných Prietržanov sa spája s vydaním novej knihy Petra Brezinu „Prietrž – Príbehy z fotografií a pohľadníc.“ Pokrstili ju v poslednú adventnú sobotu 19. decembra 2015 ako piatu knihu z produkcie úspešného historika v minulom roku. Zdá sa, že vlani tento autor žijúci v Mokrom Háji bol najplodnejším autorom kníh na Záhorí. Krst sa uskutočnil na už 13. tradičnom vianočnom koncerte v kultúrnom dome, spoločne organizovanom tamojším obecným zastupiteľstvom s Obecným úradom v Prietrži.
Starostka Prietrže Dana Blažková pri krste okrem iného uviedla, že „kniha je svedectvom o bohatstve ľudí žijúcich v Prietrži v minulosti, ale aj dnes. O bohatstve nie materiálnom, ale duševnom, citovom a kultúrnom, ktoré spočívalo v uvedomelosti a usilovnosti.“ Podčiarkla, že bez poznania minulosti, niet vízie budúcnosti.
V predvianočnom programe vystúpili deti z miestnej materskej školy, Spevácka skupina pri Jednote dôchodcov, i Zvonkohra Košariská-Priepasné, sprevádzaná košarišskou evanjelickouou farárka Zuzanou Durcovou a dirigentom Vladimírom Húskom.
Krstnými rodičmi knihy boli - napríklad, jeden z najstarších Prietržanov, bývalý námestník generálneho riaditeľa Štátnej banky československej, hlavného ústavu pre Slovensko, pán Štefan Jorík. Krstnou mamou sa knihe stala i profesorka Anna Jakábová z Občianskeho združenia Florea. Knihu pokrstila liečivými bylinkami z prietržského chotára. Ku krstným rodičom sa zaradili s autorom a starostkou i kronikárka obce. Všetci vedno boli súčasťou prietržského sviatku spojeného s uvedením knihy do života.
Z tisícov pohľadníc a fotografií, ktoré v Prietrži pri práci na knihe sústredili, sa mnohé do nej, žiaľ, nedostali. A tak na „dielo, ktoré sa podarilo“, ako formulovala spokojnosť s novou knihou starostka Prietrže D. Blažková, budú môcť s historikom Petrom Brezinom nadviazať azda nejakým spoločným projektom aj nabudúce. Navyše, ak aj autor ocenil, že rád podobné publikácie spoluvytvára, keď sa môže oprieť o obetavých ľudí, ochotných sa do takého diela pustiť.

Stretnutie s docentom Štefanom Komorným – spolutvorcom ocenenej knihy „DÓM“

Stretnutie s docentom Štefanom Komorným – spolutvorcom ocenenej knihy „DÓM“

Stretnutie s docentom Štefanom Komorným – spolutvorcom ocenenej knihy „DÓM“

Fotogaléria

TEXT A FOTO: Milan Soukup


Týždeň pred Štedrým dňom,  17. decembra 2015 podvečer, docent  Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení z Bratislavy, v Gbeloch žijúci Štefan Komorný, kameraman, fotograf a vysokoškolský pedagóg na spoločnom podujatí Záhorskej knižnice v Senici a Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici „Adventným stretnutím s umením“ na výstave svojich fotografií v senickej galérii návštevníkom priblížil dvaapolročnú  prácu na obrazovej časti výpravnej monografie Dóm. Kniha je o Katedrále svätého Martina v Bratislave. Tento architektonický skvost je po Bratislavskom hrade druhou najvýznamnejšou turistickou atrakciou  Bratislavy a v hlavnom meste Slovenskej republiky tiež najvýznamnejšou gotickou sakrálnou stavbou, na Slovensku jednou z najväčších.
Fotograf priblížil jednak dobrodružstvo snímania umeleckých a historických pamiatok s bohatým duchovným odkazom a minulosťou neraz zastretou tajomstvami vekov. Hovoril aj o komunikácii so spolutvorcami, vďaka ktorým  kniha o Dóme v súťaži o Najkrajšiu knihu Slovenska roku 2010 získala Cenu Ministerstva kultúry SR -  konkrétne Štefan Komorný za fotografie, biskup Jozef Haľko za text a Barbara Neumannová za grafickú úpravu.
Katedrála ako korunovačný chrám i miesto odpočinku korunovaných hláv  sa  stavebne začala rodiť pred takmer 800 rokmi (roku 1221) a súčasnú trojloďovú gotickú podobu získala  pred viac ako 500 rokmi.
Diváci, medzi ktorými nechýbali viacerí významní fotografi nielen zo Záhoria a rodinní príslušníci a blízki docenta Štefana Komorného z Gbelov i zo Zohora, sa pri projekcii fotografií zoznámili aj so zábermi, ktoré sa do knihy nedostali. Spoznali fotografie z ocenenej knihy z premietnutého pdf formátu a nazreli pri zanietenom rozprávaní a komentári do tvorivej kuchyne vysokoškolského pedagóga. Nepriamo im odkryl aj svoju motiváciu, ako byť úspešným, ktorú ako pedagóg odovzdáva každodenne tým mladším na vysokej škole.
Tiež hodnotný hudobný program Lenky Kurinovej prispel k adventnej atmosfére blížiacich sa vianočných sviatkov. A ako na záver  vianočno-novoročným vinšom formuloval riaditeľ Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici  Štefan Zajíček (aj za spoluorganizátorov podujatia zo Záhorskej knižnice v Senici), spoločným želaním do roku 2016 pre širokú umeniamilovnú verejnosť bude - aby podujatia s knihou a výtvarným umením v galérii osviežili svojou duchovnou náplňou a vizualitou a prinášali hodnotné estetické zážitky.

Viac článkov...

Stránka 1 z 23

Začiatok
Dozadu
1