XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Lukáš Ludva zo Senice - 1. miesto v II. kategórii za poéziu

16-ročný Lukáš Ludva zo Senice je študentom Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici. Píše od štrnástich rokov. Vlani v XXX. LSLN 2016 získal čestné uznanie. Tohto roku ako člen Divadelného súboru Zádrapky pri Základnej umeleckej školy účinkoval aj v divadle poézie (Vlci v metre), s ktorým v réžii učiteľky senickej ZUŠ Lindy Petrákovej získali 1. miesto na Hviezdoslavovom Kubíne a postúpili na Scénickú žatvu v Martine 2017. Pri tohtoročnom vyhlásení výsledkov XXXI. LSLN 2017 vystúpil so Zádrapkami (Záhoráckymi dramatickými pokusmi) v hudobno-poetickej kompozícii z textov laureátov Literárnej Senice: Kristíny Oslejovej, Lukáša Ludvu a Jána Mikuša a tiež od slovenských autoriek Mirky Ábelovej, Nory Ružičkovej a Dany Podrackej.

Kto je tvojím literárnym vzorom?
- Charles Bukowski so svojimi básňami o kakaní.

Tvoje krédo?
- „Umenie je proces“- Vendula Chalánková.

Čo chceš dosiahnuť svojím štúdiom?
- V prvom rade by som sa rád dostal na vysokú školu.

Kniha, ktorá ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Žofia Fodorová: Terárium aneb příběh motýla, který se rád smál.

Zbieraš už námet na svoju prvú knihu?
- 8. decembra mám (ne)krst knihy („you were here last night“) kde sú zakomponované moje básne a fotky. O bolesti. láska, láska, láska, náboje.

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí?
- Podľa môjho názoru sa nedostatočne riešia rôzne sociálne problémy (rasizmus, sexizmus, homofóbia, sexuálne násilie) nenávisť celkovo.

Tvoj doteraz nepremenený literárny sen?
- Písanie textov pre Spice Girls.

Nazrime ešte do pozitívneho hodnotenia poroty, ako tvorbu Lukáša Ludvu aj na odbornom seminári v Záhorskej knižnici v Senici 7. decembra 2017 za účasti autora komentovala poetka Dana Podracká:
„Päť básní tvorí reprezentatívny výber už dlhšie píšuceho autora. Báseň Tlačidlo na privolanie pomoci, ktoré je v každom výťahu, evokuje výťahový zdvih, kabína stúpa a pod ňou sa zväčšuje hĺbka šachty. Do textu vstupuje schránka v sebe, ktorú treba zamknúť a zahodiť kľúč. Nevieme, iba tušíme, čo skrýva. Ludva pracuje s tajomstvom, ktoré neodkrýva, iba nás upovedomuje o tom, že existuje. Je to existenciálna lyrika duchovnej skratky, do ktorej sa môže vložiť čitateľ s vlastnou skúsenosťou a obrazmi z vlastnej skúsenosti vyzdobiť priestor básne. Rovnaká metóda sa uplatňuje aj v ostatných básňach. Témy sa pohybujú na hrane noža, až po „spomienky na samovraždu“. Až po prehĺtanie zápalky či ostnaté drôty. Ludvova estetika ticha je sugestívna a rezonujúca, spôsobom cítenia a písania vytvára vlastný jazyk.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

Free Joomla! template by L.THEME