XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Paulína Čambalová z Gbiel - Čestné uznanie v III. kategórii za poéziu

Bc. Paulína Čambalová z Gbiel študuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Za svoje doterajšie najvýznamnejšie ocenenie v literárnych súťažiach považuje práve vlaňajšie druhé miesto za prózu na XXX. Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2016. Písaniu sa venuje už od základnej školy.

Máte literárne vzory?
- Momentálne obdivujem štýl akým píše Chuck Palahniuk a Charles Bukowski.

Vaše krédo či obľúbená myšlienka, ktoré vám pomáhajú zvládať aj problémové situácie?
- Buď odvážny a skús písať spôsobom, ktorý ťa tak trochu desí.

Čo by ste radi v študovanom odbore dosiahli?
- Študujem odbor učiteľstvo histórie a slovenského jazyka a literatúry. Dúfam, že na budúci rok získam magisterský titul. Po škole by som najradšej pracovala ako jazyková korektorka, ale nevylučujem ani to, že pôjdem učiť.

Aký je váš doteraz nepremenený literárny sen?
- Asi ako každý človek, ktorý sa venuje písaniu – by som chcela raz vydať svoju tvorbu.

Ktorá kniha vás v ostatnom čase mimoriadne oslovila?
- Naposledy ma výnimočne oslovila kniha Chucka Palahniuka – Něco si vymysli. Tento súbor poviedok mi ukázal, že sa netreba báť v písaní prekračovať rôzne hranice.

Ako by ste samu seba charakterizovali v rozsahu (Tuctových) 12, pritom „netuctových“ slov?
- Nekonvenčne mysliaci človek, tzv. „daydreamer and night thinker“, vytrvalý, keď si niečo zaumieni.

Zbierate už námet na vašu prvú knihu?
- Snažím sa hľadať neobyčajné v každodennosti.

Čo želáte rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Želám im veľa ďalších úspechov na literárnom poli a trpezlivosť a inšpiráciu pri ďalšom písaní.

Nazrime do hodnotenia poézie Paulíny Čambalovej z rozborového seminára v Záhorskej knižnici v Senici 7. decembra 2017, ako ho formulovala poetka Dana Podracká:
„Paulína Čambalová poslala do Literárnej Senice jednu báseň, ktorá nás oslovila. Osobitne tým, že popisuje snívajúce dievča na schodoch, so snami, v ktorých slnko sneží, dážď svieti do očí, a všade je rozsvietené, aj keď sa už príliš zvečerilo a vonku je čierna tma. Píše o viacerých veciach naraz, čo je nielen moderné, ba až postmoderné, ale spája dve reality: reálne žitú a snovú. Vytvára tak pôsobivý obraz prelínania dvoch svetov.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

Free Joomla! template by L.THEME