Blahoželáme k 80. narodeninám spisovateľovi Ľubomírovi Feldekovi

Blahoželáme k 80. narodeninám spisovateľovi Ľubomírovi Feldekovi

V nedeľu 9. októbra 2016 významné životné jubileum oslávil básnik, spisovateľ, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek, rodák zo Žiliny, ktorý časť detstva prežil v Senici, kde jeho otec pracoval, podobne ako otec básnika Jána Majerníka, na okresnom súde. Aj menom Seničanov, aj menom čitateľov a knihovníkov nielen zo Záhorskej knižnice v Senici jubilantovi želáme naďalej pevné zdravie, stále aktívne literárne múzy, ktoré mu vpečatili okrem iných  aj prívlastok jeden z najplodnejších slovenských autorov.

V piatok 7. októbra podvečer jubilantovi otvorili zaujímavú a skutočne reprezentatívnu výstavu nazvanú „Umenie neodísť“ (pomenovanú podľa divadelnej hry z roku 1988)  o jeho živote a diele v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Želanie – výstavu inštalovať (alebo aspoň jej časť) aj v Senici, v rozhovore s autorkou výstavy a kurátorkou Jarmilou Kováčovou vyjadrila v Martine riaditeľka Záhorskej knižnice Katarína Soukupová. Výstavu,  pestrú mozaikou života a tvorby, J. Kováčová  charakterizovala aj ako „udivujúci umelecký príbeh jednej výnimočnej a exkluzívnej osobnosti“.
Nájdeme na nej medzi zaujímavosťami, písanými ako autorské výpovede alebo citácie z jubilantovej tvorby v prvej osobe, i návrat do 12. storočia (1140-1190), keď sa v básnikovom rodokmeni našli zápisy o holandských predkoch (Henric van Veldeke). Moravský dedo  básnika bol už pekár z Bojkovíc na Morave, ktorý sa „priženil do Púchova a urobil babke moju mamu.“ Vysvetľuje na jednom paneli Ľ. Feldek. A dopĺňa ďalšie fakty k detstvu. Narodiť sa „šiel“ do Žiliny, z Púchova, kde prežil 4 roky. So Senicou nad Myjavou,
„kam otca preložili za Slovenského štátu“ (pracoval na okresnom súde – pozn. MS.), ho spájajú roky 1940-1945. Hneď po vojne sa sťahovali do Žiliny. Ďalšími mestami, s ktorými spojil svoj život a tvorbu boli Bratislava, kde žije, i Praha, kam popri „umení neodísť“ predsa len načas „odišiel“.
Vyštudovaný pedagóg na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave sa už počas štúdia stal aj novinárom. Knižne debutoval roku 1961(Jediný slaný domov). Odvtedy jeho bibliografia narástla na siahodlhý rad. V Martine pri výstave k jubileu vyšla i bibliofília jeho básne Srdcový kráľ s ilustráciami Miroslava Cipára s grafickou úpravou Petra Ďuríka.
Fotogalériou jubilanta zachytávame i na akciách v Senici a pridávame pár obrázkov  z výstavy v Martine, kde sme boli počas jej inštalovania 6. októbra. Z hľadiska Záhoria a tvorby Ľ. Feldeka pri farebných knihách rozprávok (zelená, modrá, čiernobiela či veľká), básnik spolupracoval s ilustrátorom Albínom Brunovským, rodákom zo Zohora. V  básnických prekladoch Jevgenija Jevtušenka nájdeme ilustrácie Ľudovíta Hološku, rodáka z Jablonice. Ľ. Feldek bol u nás napríklad symbolickým literárnym tútorom básnikovi Erikovi Ondrejičkovi, keď knižný debut prezentoval v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici. Ako dieťa počas vojny s Mudrochovcami dokonca v jednom dome bývali i Feldekovci a malý Ľubomír „mohol“ nielen symbolicky, ale i fakticky zanechať otlačok svojich prstov na obrazoch Jána Mudrocha (o čom neraz hovoril na besedách).
Ľubomír Feldek ako predstaviteľ Trnavskej skupiny na svoju cestu k literárnej budúcnosti vyrazil roku 1958 spolu s ďalšími konkretistami – básnikmi Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom či Jánom Ondrušom. Odvtedy sa stal i otcom piatich detí, manželom úspešnej spisovateľky Oľgy Feldekovej, i držiteľom viacerých literárnych či občianskych ocenení, medzi nimi získal napríklad roku 2007 Krištáľové krídlo a v roku 2013 Medailu Svätého Gorazda. Ocenili ho mnohými domácimi i zahraničnými cenami za tvorbu pre deti, dospelých, poéziu, publicistiku či preklady.
Do ďalších rokov jubilantovi želáme pevné zdravie, veľa šťastia a ďalších úspechov. A ako čitatelia či diváci sa už tešíme na nové kreatívne zážitky s jeho literárnou, publicistickou či dramatickou tvorbou.

Text a foto: Milan Soukup

 

{gallery}20161010_feldek{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.