Ocenení autori XXIX. Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2015

Mgr. Michal Baláž - Cena Literárneho informačného centra za prózu

Z hodnotenia predsedu poroty Mgr: Mariána Grupača, PhD. si na adresu víťaza tohtoročnej prózy požičiame pár rozhodujúcich viet o miere talentu Mgr. Michala Baláža:
„Autor je úplne suverénny. Jeho divadelné hry majú víziu a prezrádzajú dobrú divadelnú, situačnú predstavivosť tvorcu. Najviac ma zaujala práca Attack of a plastic chair! Lebo v nej asi najlepšie skĺbil zmysel pre absurditu, ktorý je charakteristický pre jeho rukopis, so zmyslom pre humor a celkové významové vyznenie. Autor mi pripomína mladého Viliama Klimáčka a moje návštevy divadla Stoka v Bratislave. Vie uvariť z minimalizmu maximálny divadelný guláš, a teda vie poukázať na to, čo je v človeku a v podstate nič, čo sme urobili sa nikdy nedá úplne vyžehliť.“

Čo o Michalovi Balážovi vieme? Tohto roku už získal 2. miesto na Wolkrovej Polianke. Pritom vraj  s literárnym koníčkom začal až relatívne neskoro ako 14-ročný.
„Mám 29 rokov, trvalé bydlisko zatiaľ ešte stále v mojom rodnom meste Humenné, no už jedenásty rok žijem v Bratislave,  kde momentálne dokončujem doktorandské štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (odbor hraná réžia), kde aj vyučujem. A popri tom pracujem ako freelancer – scenárista, režisér, textár a spisovateľ na voľnej nohe, oficiálny titul je Mgr. art (dvojnásobný), no nepoužívam ho.“

Od januára tohto roku nezáväzne navštevujete neoficiálny literárny klub BRAK, kde vám jedna z jeho zakladateliek (Oli Gluštíková) pomáha editovať vašu pripravovanú debutovú básnickú zbierku. Ktoré z doterajších literárnych ocenení si najviac vážite?
„Laureát Ceny Rudolfa Fabryho 2014 a prémia za poviedku v Poviedke 2014.“

Čo ste robili na sebe a so sebou preto, aby ste na LSLN 2015 uspeli?
„Nerobil som nič iné, než to, o čo sa snažím posledných 15 rokov: tvoriť a mať z toho radosť.“

Máte, alebo mali ste nejaké literárne vzory (prípadne, čím boli alebo sú pre vás  inšpiratívne)?
„Mojimi literárnymi vzormi sú Edgar Allan Poe, Daniil Charms, Boris Vian, Franz Kafka, Richard Brautigan, Kurt Vonnegut a John Kennedy Toole. Zaujímavosťou (no nie dôvodom, prečo sú moji obľúbení a prečo ich mám ako vzor) je, že s výnimkou Vonneguta a Brautigana nikto z nich neprežil štyridsiatku. Brautigan spáchal samovraždu ako 49-ročný a Vonnegut mal v dobe svojej smrti na následky pádu zo schodov 84 rokov. Vianovi zlyhalo srdce na premiére filmu natočeného podľa jeho knihy, Kafka umrel na tuberkulózu, Poea našli v bezvedomí na ulici v cudzom meste a cudzích šatách a po pár dňoch v horúčkach (blúzniac a vykrikujúc akési neznáme mužské meno) umrel na besnotu, týfus, cirhózu pečene a bohviečo ešte, Charms, zatknutý sovietmi za vydanie detskej básničky, umrel nevedno presne kedy a ako vo väzení a Kennedy Toole spáchal samovraždu po dlhodobej neúspešnej snahe vydať svoj román A Confederacy of Dunces. Dôvod, prečo ich milujem, sú mojimi najobľúbenejšími autormi a vzormi, je hádam jasný. LEBO SÚ TO GÉNIOVIA! Každý sa podieľal pri vzniku nejakého žánru alebo smeru, prípadne výrazne ovplyvnil či už celú literatúru, dobu, alebo generáciu iných umelcov, každý z nich má svoj vlastný, ľahko rozpoznateľný a výrazný rukopis a štýl a každý z nich je majstrom slova i myšlienky.“

O čie rady ste sa doteraz najčastejšie opierali pri svojom literárnom raste?
„O rady môjho otca, mojej sestry, mojej priateľky, môjho najlepšieho kamaráta a mojej editorky. Ale dobrú radu rád prijmem od hocikoho. Vyššie menovaní sú najčastejší kritici a radcovia, lebo sú prirodzene prvým a v mnohých prípadoch aj jediným čitateľom.“

Ak už zbierate námet na  vašu prvú knihu (veríte, že raz uzrie svetlo sveta), o čom bude?
„Už mám aj nazbierané. Bude o negatívnom priestore v nás a okolo nás.“

Čo želáte tým, ktorí sa do LSLN 2015 zapojili a prišli sa s nami o svoje skúsenosti podeliť?
„Prajem im, aby si čo možno najdlhšie uchovali nadšenie a radosť z tvorby, aby boli voči sebe úprimní a aby si našli svojich čitateľov.“

Matej Kubriczký - Hlavná cena za poéziu - cena predsedu Trnavského samosprávneho kraja

Nazrime najskôr do hodnotenia poroty a slová adresované autorovi.
„V poézii Mateja Kubriczkého sa prelína posvätné a svetské spôsobom, pri ktorom dochádza k ich zámene. Tak je to v básni Lyžice, kde sa v nedeľu, ktorá sa svätí omšou, dostáva lyžica k mŕtvemu otcovi. Táto lyžica bola obyčajnou, kým žil, a stala sa posvätnou, keď sa otcovo miesto za stolom vyprázdnilo. Podobná poetika je aj v druhej básni, ktorá je bez názvu. Jej posolstvo je silné a dotýka sa každého: Nemali by sme parazitovať na čistom, ale usilovať sa o zachovanie čistoty nielen tých druhých, ale aj seba samého: „počúvam sa / ako zaspávam / parazitujem na umývaní a obchádzaní / parazitujem na sebe / a teba nechám čistú.“

Asi poteší, ak je o čom, a vie sa ako, písať. Vlani prvý v kategórii, dnes hlavná cena. Aký je to pocit, Matej Kubriczký?
„Je to veľmi príjemné a potešujúce. Súťaž LSLN si cením pre jej profesionálnosť a prístup, ktoré jej robia dobré meno medzi literárnymi súťažami na Slovensku. Už minuloročný výsledok, prvé miesto, som považoval za úspech. Tento rok si hodnotenie poroty veľmi vážim a dúfam, že moje verše rovnakým spôsobom oslovia aj iných.“

Matej má 25 rokov a práve v toľkých (25) krajinách s 11-tisíc zamestnancami pôsobí jeho zahraničný - švajčiarsky zamestnávateľ - spoločnosť ako druhá najväčšia zaisťovňa na svete, teda spoločnosť, ktorá poisťuje poisťovne. Je to relatívne ďaleko od literatúry, či nie?
„Ja som zamestnaný približne v tej spoločnosti jeden a pol roka. Všeobecne, Swiss Re rada podporuje talenty - od pracovných, cez športové, až po tie umelecké. Nerealizuje to len prostredníctvom sponzoringu akcií alebo inštitúcií, ale napríklad, v každej lokácii v 25 krajinách sú obrazy rôznych autorov (samozrejme s menami autorov a názvami diel, takže sa dostanú do pozornosti dokopy približne 11 000 zamestnancov). A podporuje aj jednotlivcov – ja, ako hudobník, som mal možnosť už štyrikrát spolupracovať na firemných projektoch na Slovensku.“

Ako sa vlaňajšie ocenenie na LSLN 2014 odrazilo na ďalšom vašom literárnom raste alebo živote spojenom s literatúrou?
„Začal som si viac všímať, ktorým smerom sa uberá môj poetický jazyk a snažím sa mu aj byť verný. Našiel som tak svoj spôsob, akým vyjadriť bežné veci inak.“

Sledujete aj s odstupom od vášho úspechu na súťaži v Senici výsledky tejto celoslovenskej súťaže, prípadne osudy jej laureátov?
„V minulosti som sa zúčastnil len raz, a to pred rokom. Keďže som aj tento rok posielal, určite sledujem ďalší vývoj súťaže. Avšak sledoval som aj viacerých autorov minulého ročníka počas roka, napríklad Petra Hofericu, ktorý vyhral minulý rok prvé miesto a myslím si, že je škoda, že tento rok sa do súťaže nezapojil. Rovnako sa osobne poznám s Lenkou Roskošovou, ktorá bola laureátka minulých ročníkov a jej tvorba sa stále zlepšuje. S vyššie spomínanými dvoma, a viacerými ďalšími, sa pravidelne stretávame na literárnom klube a je radosť sledovať progres v ich písaní.“

Čo odkážete, alebo poradíte tým najúspešnejším autorom  tohtoročnej súťaže LSLN 2015?
„Aby ich písanie napĺňalo a nerobili ho iba „súťažne“. Ocenenie v súťaži je veľmi milá vec a dáva spätnú väzbu, k akej sa v bežnom živote nedostane. Ale hlavne, aby literatúra nestrácala svoje prvotné hodnoty.“

Text: Milan Soukup