Rozhovory s ocenenými autormi Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2015 - Monika Hojdanová

próza - III. kategória - 3. miesto
poézia - čestné uznanie

V hodnotení prózy na margo Moniky Hojdanovej stálo okrem iného: „Toto bola jedna z mála poviedok, ktoré sú vtipné a osobne ju považujem za jednu z najlepších vôbec. Rozprávanie je postavené in medias res, je vtipné a dušekovské. Situačný a konverzačný humor je tu parádny a je kostrou poviedky, ktorá je o tom, že život ide rýchlo a prasa zostáva: treba do neho vojsť nožíkom a kruh sa uzavrie :-).“
Ešte aspoň stručný pohľad očami poroty na jej poéziu: „Monika Hojdanová (Kamienka) Päť básní Vyzerám, Doma, Koža, Plné ulice, Pehy sú skúmaním inakosti v zmysle novosti, sviežosti každého nového dňa; oslavujú radosť z mladosti.“

Kto je Monika Hojdanová?
Má 23 rokov, je z Kamienky a študuje na Masarykovej univerzite v Brne vo 4. ročníku na Prírodovedeckej fakulte odbor Molekulárna biológia a genetika. Z doterajších literárnych ocenení si najviac váži - Literárna súťaž J. Braneckého 2014, Poézia- 1.miesto; Wolkrova polianka 2014, Poézia-prémia; Medziriadky 2014, Poézia do 26 rokov- 3. miesto; Múza 2010, Poézia SŠ- 2. miesto.

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považujete za najvýznamnejšie?
„Okrem samotnej Senice predovšetkým Medziriadky, Wolkrova Polianka alebo Cena R. Fabryho, ktoré majú tradíciu, kvalitnú porotu a dbajú na spätnú väzbu autorom, čo si veľmi cením.“

Od akého veku sa venujete literatúre autorsky?
„Tvoriť som začala asi v pätnástich. Boli to však viac-menej neučesané začiatky, hlavu a pätu to nabralo asi keď som mala sedemnásť.“

Čo pre vás ocenenia v LSLN 2015 znamenajú?
„Do literárnej súťaže som prispela prozaickým textom i poetickými príspevkami. Skutočne veľkým prekvapením pre mňa bolo, že ocenená „minipoviedka“ bola vlastne mojou prozaickou prvotinou, a umiestnila sa vyššie ako básne, ktorým sa venujem od pätnástich rokov. Teší ma, že som dokázala previesť jedno moje bežné poobedie, o ktorom je daný text, do slov tak, aby niekoho zaujal. Musím sa priznať, že som to naozaj nečakala.“

Máte, alebo mali ste nejaké literárne vzory?
„Musím priznať vzory nemávam a to nie len v oblasti literatúry. Vždy si vytiahnem z ľudí, ktorých obdivujem vlastnosti, čo sú pre mňa prínosné a obohacujúce, no samotná predstava pokúšať sa niekomu podobať mi nie je blízka.“

Ak by ste sa mohli v Senici stretnúť s niekým z renomovaných literátov zo Slovenska, kto by to bol (prípadne prečo práve jeho by ste pozvali)?
„Z poézie obdivujem tvorbu Nory Rúžičkovej, je mi obsahovo a štýlovo veľmi sympatická. Nadchýna ma jej schopnosť vytvárania obrazového konceptu, kde sú slová akoby posýpkou na koláči. Tiež mám veľmi rada Dušana Dušeka, jeho knižný humor a šarm.“

Čo chcete v študovanom odbore dosiahnuť, kam sa prepracovať?
„Som študentkou molekulárnej biológie a genetiky a v tomto smere by som sa rada uplatnila v oblasti cytogenetiky- konkrétne ma láka preimplantačná a prenatálna diagnostika, ktorá je do budúcna, podľa môjho názoru, veľmi perspektívnou, nakoľko počet párov, ktoré, žiaľbohu, nemajú to šťastie počať, rapídne stúpa, no rovnako stúpa aj rozvoj medicíny a metód, ktoré sú schopné pomôcť rodičom, ktorí už potomka očakávajú, no bola mu diagnostikovaná nejaká vada.“

Váš doteraz nepremenený literárny sen?
„Asi ako každý autor, aj ja netajne tajne snívam o tom, ako sa ktosi doma v kresle s čajom, pod dekou teší, že otvára moju knihu, ktorá mu pomôže zabudnúť, ako ho nasral kolega v práci, profesorka v škole či lenivá manželka. Taktiež by som sa chcela čo najviac priblížiť štádiu, kedy by som sa dokázala aspoň čiastočne odosobniť a písať viac pre ľudí, nemať potrebu len vyventilovať svoje vlastné pocity. Písať viac výpovedne.“

Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste dosiahli na Literárnej Senici úspech?
„Úspech je pre každého subjektívny pojem. Ja sa pracovať na sebe snažím stále a rovnako usilovne, nezávisle od účastí na literárnych súťažiach. Chcela by som, aby moje texty boli kvalitné a výrazné za každých okolností- či sa jedná o môj osobný denník, školskú esej či už literárny príspevok. Snažím sa k nim stále s odstupom času znovu vracať a vylepšovať, čo sa dá.“

Koho najradšej čítate?
„Za posledné obdobie vo mne najvýraznejšiu stopu zanechal William Saroyan a jeho dve diela Tracyho tiger a Holky a kluci když jsou spolu (česky). Podľa môjho názoru tvoria navzájom úplne protipóly, čím Saroyan ukázal svoje majstrovstvo. Na jednej strane idealistický Tracyho tiger, ktorý dáva čitateľovi absolútnu voľnosť v imaginácii a po každom prečítaní iný pocit a na opačnej strane druhé spomenuté dielo, tak pravdivé, cynické a vystihujúce život presne taký, aký je, bez zbytočného pozlátka. Nadchlo ma, ako sa Saroyan dokáže pozerať srdcom, ale aj triezvym mozgom, zhora aj zdola, vidieť pohár poloplný ale aj poloprázdny. Že nič nie je len čierno-biele a ľudia sú vždy len ľudia. S chybami. A túžbami.Tiež mám rada Brautigana, Salingera, Murakamiho, Viana, už spomenutého Dušeka, Tzaru, Sylviu Plath a Aglaju Veteranyi a mohla by som pokračovať asi nekonečne dlho :-) No nedá mi ešte nezmieniť Bukowskeho a jeho báseň Alone With Everybody, ktorá je u mňa na prvom mieste a Carrollovu Alicu v krajine zázrakov.“

O čie rady ste sa doteraz najčastejšie opierali pri svojom literárnom raste?
„Určite moja najväčšia vďaka patrí PhDr. Eve Jacevičovej, ktorá pôsobí na ZUŠ Humenné, kde som počas strednej školy navštevovala Tvorivé písanie, ktoré vyučovala. Pani učiteľka ma naučila škrtať (čo pre „začínajúceho“ autora nie je vôbec jednoduché :-), priraďovať každému slovu nenahraditeľný význam a pokúšať sa text ako celok posúdiť aj z pohľadu čitateľa, rovnako ako mi dala aj mnoho ďalších nedoceniteľných rád a povzbudení.“

Ak by ste nám chceli do Senice poslať svoju literárnu vizitku (navštívenku), charakterizujúc sami seba v rozsahu Tuctových 12, ale pritom „netuctových“ slov, aká by bola?
„Som knihou
bez obsahu
lúčny kvet
v poli
Vajíčko
So škrupinkou
Rada bolím“

Ak už zbierate námet na prvú knihu, o čom bude?
„Za tie roky, čo sa venujem poézii sa mi nahromadilo už zopár básni, ktoré som dookola škrtala a prepisovala a dala im konečnú podobu. Tie som spojila (zatiaľ len pre seba)  do „zbierky“ a pomenovala ju Modriny. Ide o intímnu lyriku, reflexie sledujúce najmä medziľudské vzťahy, moje vyporiadavanie sa s rôznymi životnými situáciami. Na druhej strane ma fascinuje dívať sa na také tie nebežne bežné scény, momentky, chvíle, z prostredia, v ktorom sa denne pohybujeme (a nezdá sa nám špeciálne) z iného uhla. Prevádzať ich do viac výpovedného obrazu, sledovať a formovať zdanlivo jednoduchých ľudí na nezvyčajné postavy a práve na ich netradičnosti, špeciálnosti a situačných paradoxoch postaviť príbeh.“

Čo želáte vašim rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2015 zapojili a prišli sa do Senice o svoje skúsenosti podeliť?
„Aby si nikdy neprestali písať svoj osobný denník a ak to ešte nerobia, nech začnú.“