Týždeň slovenských knižníc - Ako štúrovci slovenčinu spisovali
V piatok 17. marca 2017 predpoludním prišli do Záhorskej knižnice v Senici ôsmaci zo IV. Základnej školy v Senici. Spolu s učiteľkou Mgr. Miroslavou Teplíkovou prišli otestovať svoje schopnosti vo vedomostnej súťaži k 200. výročiu narodenia Jozefa Miloslava Hurbana, ktoré si pripomenieme v nedeľu 19. marca.
Mgr. art. Eliška Šefčíková vysvetlila zadanie úloh a popísala priebeh súťaže, ktorú si pre ôsmakov v ZK pripravili. Súťaž mala dve časti. V prvej mali kvíz s 20 otázkami vzťahujúcimi sa na J. M. Hurbana a štúrovcov. Na stenách popri schodisku z prízemia na 1. poschodie v knižnici je nainštalovaná výstava panelov s Hurbanovým životopisom a najvýznamnejšími aktivitami, knihami a časopismi z jeho diela. Žiaci si tak aj pomocou výstavy hľadali odpovede na kvízové otázky a rozširovali obzor. Druhá skupinka mala pripravené výtvarné aktivity a obe sa po dvadsiatich minútach vo svojich úlohách vystriedali.
Vo výtvarnej úlohe k vybraným portrétom osobností mali doplniť dobový odev Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana v tom, čo bežne nosili oblečené a v čom uzákonili spisovnú slovenčinu. Na inšpiráciu mali knižky s dobovými ilustráciami. Dopĺňali výtvarne aj portréty Hurbanovej manželky Aničky Jurkovičovej a Štúrovej priateľky Adely Ostrolúckej. Mohli popustiť uzdu fantázii – dokresliť k portrétu sako, vestu, paličku, nohavice, pokrývku hlavy, cylinder, doplnky, dobovú obuv… „Dámy nosili korzety a na nich mali kabátiky alebo živôtiky. Úzky pás kontrastoval s veľkou sukňou s množstvom spodníc...Úlohou je čo najlepšie vystihnúť dobovú módu...“ Vysvetlila pri zadaní výtvarnej úlohy E. Šefčíková.
Na záver ocenili výtvarné snahy všetkých, každý sa snažil ako vedel, a hoci v kvíze boli aj chybičky, deti sa i ich opráv dozvedeli správne odpovede. Že Hurban nemal 4 deti ale 9, že prvá Slovenská národné rada vznikla roku 1848, a že Martin Hatala má na svedomí pri kodifikácii spisovnej slovenčiny naše nešťastné ypsilony. A žiaci dostali aj tip – ako si o J. M. Hurbanovi čo najviac vedomostí doplniť. Stačí zájsť do neďalekého Hlbokého, kde je i fara, kde 45 rokov žil a pôsobil, pamätná izba i mohyla nad hrobom J. M. Hurbana od významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča.
Text a foto: Milan Soukup
{gallery}20170317_tsk4{/gallery}
