Týždeň slovenských knižníc v Senici - Knižný ilustrátor Martin Kellenberger a spisovateľ Peter Glocko sa v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici stretli s knihovníkmi kraja

Týždeň slovenských knižníc v Senici - Knižný ilustrátor Martin Kellenberger a spisovateľ Peter Glocko sa v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici stretli s knihovníkmi kraja

V utorok 6. marca 2018 pripravili v Týždni slovenských knižníc viaceré inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) spoločný odborný seminár pre knihovníčky kraja. Išlo zároveň o spojenie knihovníckej obce s tvorcami a ilustrátormi kníh.
Odborný seminár spojený s besedou a komentovanou prehliadkou sa uskutočnil uprostred výstavy obrazov, grafiky a ilustrácií „Vesmírna štatistika“, ktorá je až do 25. marca nainštalované v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici. Reprezentuje prierez 35-ročnou tvorbou vlaňajšieho jubilanta – šesťdesiatnika Martina Kellenbergera. Spisovateľskú obec na seminári reprezentoval ako hosť 71-ročný rodák z Muráňa Peter Glocko, a medzi divákmi tiež v Senici žijúci básnik Pavol Stanislav Pius.

Za TTSK sa na podujatí zúčastnili tiež Silvia Mruškovičová z odboru kultúry, a za spoluorganizátorov podujatia tiež riaditeľka Knižnice Juraja Fándlyho z Trnavy Lívia Koleková, riaditeľ Galantskej knižnice Štefan Polák, riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Katarína Soukupová a riaditeľ Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici Štefan Zajíček, ktorý knihovníkov výstavou sprevádzal.
Na besede sa potom o svojej tvorbe i vzájomnej spolupráci a inšpiráciách so svojimi skúsenosťami s knihovníkmi podelili maliar, grafik a knižný ilustrátor Martin Kellenberger a spisovateľ i scenárista Peter Glocko.
Kto inšpiroval v mladosti Petra Glocka, že sa z neho stal spisovateľ? „Inšpirovala ma moja matka v Partizánskom, moje tety v Bošanoch, moji starí rodičia v Muráni, lebo všetci mali doma knihy, čo bolo kedysi aj vzácne. Ale ja som vyrastal v na tie časy v pomerne bohatej knižnici. Doma sme mali niekoľko sto kníh. A ja som si vždy pýtal knihu ako darček na Vianoce. No a potom bola knižnica v Partizánskom, kde som bol taký akože najlepší čitateľ, hoci ešte vtedy neboli súťaže. Ale chodil som a pravidelne som si požičiaval v pondelok 7 kníh na týždeň, a potom ma skúšali knihovníčky, či som ich naozaj aj prečítal. A zistili s hrôzou (alebo s potešením), že som ich naozaj prečítal. A pri ktorých autoroch kníh som už aj ja uvažoval, že sa stanem spisovateľom? Okrem mojich obľúbených rozprávok Pavla Dobšinského to boli aj iní starší autori ako Plicka, brat Karola Plicku, Jozef Cíger Hronský, Jozef Horák, zo svetových autorov to bola najmä historická literatúra, Jules Verne, Walter Scott,...inšpirovali ma aj ságy od severských spisovateľov.“ Zdôveril sa Peter Glocko, ktorý napísal viac ako 20 kníh pre deti a mládež. Venuje sa dvom základným tvorivým okruhom – modernej autorskej rozprávke a historickým a psychologickým románom pre mládež. Pri písaní vychádza z ľudových povestí a historické fakty viaže s príbehmi. Niektoré dobrodružné romány obohatil prvkami sci-fi (Ruža pre Jula Verna, Tomáš a lúpežní rytieri,…) Viaceré knihy Petrovi Glockovi ilustroval práve Martin Kellenberger.
Počas besede umožnili spisovateľ i výtvarník nazrieť poslucháčom do oboch autorských tvorivých dielní a nepriamo potešili i najmenších čitateľov. Ilustrátorova vnučka Sofia totiž podnietila tento autorský tandem (Peter Glocko – Martin Kellenberger) do spoločnej práce na pokračovaní knižky o Kominárikovi. „Martin, to je ilustrátor, ktorý inšpiruje autora a vlastne nabáda ho písať.“ Zaznelo z úst Petra Glocka ako pochvala úspešnej spolupráce.
Ako vníma prácu knižného ilustrátora Martin Kellenberger? „Ilustrácia je veľmi krásna robota. Ale človek si nikdy nemôže vyberať, alebo skoro nikdy nemôže vyberať, čo bude ilustrovať. Čiže, bol som veľmi šťastný, že mi kedysi ponúkol Štefan Moravčík spoluprácu. Jeho knižky sa mi dobre ilustrovali, lebo je vtipný, talentovaný, vynikajúci, obrazotvorný. Peter Glocko takisto, Daňo Hevier, Jožko Pavlovič,......Ale nie vždy taký rukopis príde. Čiže potom v tom rukopise, ktorý nie je taký inšpiratívny, alebo nie je taký prekvapivý, výtvarník musí dopĺňať z vlastných zdrojov, aby tam pripravil tie deti, zvieratká, alebo prostredie také pútavé, pekné, ako v inom príbehu.“ Málokedy sa však M. Kellenbergerovi stalo, že dostal titul, ktorý bol preňho vysnívaný. „Ako trebárs Dobšinského rozprávky, ktoré sa mi nepodarilo ešte ilustrovať. Už pritom vyšla spústa vydaní, so všelijakými rôznymi variantami a ilustráciami. Ale vnútri to cítim, že by som to vedel urobiť po svojom a dať tomu nový šat. Ale to sa mi ešte nestalo. No mal som aspoň šťastie, že som. Ilustroval knižku o Pavlovi Dobšinskom, ktorú napísal Ladislav Švihran. Je to jeho životopis, kde sa narodil, jeho otec bol evanjelický farár v Sirku. Potom postupne ako študoval, v Levoči ako hrával divadlo. Spojil som tú ilustráciu ako takú vernú realistickú s budovami zo Štiavnice, z Levoče, púť po Slovensku, po otčine, a potom som vždy polovičku ilustrácie pridal. Buď je tam nejaký drak, alebo nejaké bosorky, to, čo je v jeho rozprávkach - Pani Mačička a podobne...Takže vlastne som ilustroval zatiaľ Dobšinského, ale takého náučného.“
Martin Kellenberger ako knižný ilustrátor je podpísaný pod mnohými titulmi ocenenými v súťažiach o Najkrajšiu knihu Česko- Slovenska i Slovenska. Je laureátom Ceny Ľudovíta Fullu (2001), roku 2006 bol nominovaný na Cenu Hansa Christiana Andersena.
I pri spisovateľovi Petrovi Glockovi spomeňme aspoň zopár výnimočných ocenení. Roku 1968 získal Cenu vydavateľstva Mladé letá za knihu Ruža pre Jula Verna, ktorá mala veľký ohlas i vo Francúzsku. Európsku cenu za literatúru pre deti Pier Paolo Vengeno získal roku 1989 za knihu Ja sa prázdnin nebojím. Roku 1990 ho zapísali na Honour list IBBY (Medzinárodnej rady pre knihy pre mládež). Roku 1995 získal cenu Trojruža za celoživotnú tvorbu a roku 1996 i Poctu Pavla Dobšinského.
Knižný ilustrátor Martin Kellenberger sa spolu so spisovateľom Petrom Glockom zaslúžili aj o to, že v Drienčanoch pod Teplým vrchom vzniklo Dobšinského múzeum, a odkaz nielen nášho najväčšieho rozprávkára šíria obaja umelci vo svojich knihách a ilustráciách aj v generáciách súčasníkov.

Text a foto: Milan Soukup

 

{gallery}20180307_kg{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.