XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Lukáš Ludva

Čestné uznanie za poéziu v II. kategórii

Lukáš Ludva je 15-ročný študent Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici. Pri vyhlásení výsledkov v Galérii Jána Mudrocha v Senici 1. decembra 2016 popoludní nielenže prevzal čestné uznanie, ale aj účinkoval v poetickej kompozícii z básní Ladislava Novomeského spolu s Kristínou Oslejovou a ďalšími členmi Divadelného súboru Zádrapky pri Základnej umeleckej škole v Senici v réžii Lindy Petrákovej. Kým nazrieme do odpovedí z dotazníka, pozrime sa aj do hodnotení poroty, čím si čestné uznanie zaslúžil? Poetka a členka poroty Dana Podracká z Literárneho informačného centra na Lukášovu adresu okrem iného povedala: „Za témy básní si autor vybral tri z Desiatich Božích prikázaní: Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu (8), Nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je (10) a Nepokradneš (7). Sú to minimalistické rébusy, nastavujúce nové zrkadlo. Krivým svedectvom sa tak stáva zbraň; treba ju „vymazať“, lebo hore (na hore) sme bez – teda bez všetkého, aj bez zbrane, aj bez krivého svedectva.  Za „požiadanie“ majetku blížneho považuje autor falošné, a preto chamtivé emócie. Východiskom je vstup do plátna s božími farbami; svetlo je ten jediný nespochybniteľný majetok. Nepokradneš spája s luxusnou bižutériou mesiaca. Zvláštna poézia…“

Na rozborovom seminári v Záhorskej knižnice v Senici Lukáš Ludva prezentoval aj fotografie k tomuto svojmu cyklu básní a zaujal aj vizuálnou stránkou svojich umeleckých ambícií. Nazrime teda, aký Lukáš vlastne je. Dosial som sa žiadnej literárnej súťaže nezúčastnil.

Odkedy vlastne píšeš?
Od 14 rokov a toto je prvá literárna súťaž, na ktorej som sa zúčastnil.

Čo pre teba teda znamená laureátstvo v  XXX. LSLN 2016?
Možno to, že písanie má zmysel, teda to je jedno, či má zmysel, ide skôr o to, či autor vyjadril to, čo malo byť vyjadrené, a o emócii. To, či to je dobre napísané, je sekundárne. Dôležitá je myšlienka. Ocenenie ma milo potešilo.

Máš literárne vzory?
Veľmi nemusím slovo „vzor“. Z dôvodu, že po vzore opakujeme a snažíme sa podľa neho riadiť, a to je v umení chyba. V tvorbe ma rozvíja všetko, najmä každodenný život a ľudia, z literárnych autorov mám v obľube Vladimíra Ballu a Charlesa Bukowského.

Tvoje ciele po skončení školy?
Študujem na gymnáziu, ambícia je tvoriť, v akejkoľvek oblasti umenia, rád by som študoval multimédiá, alebo fotografiu. Máš svoje krédo, obľúbenú myšlienku, ktorá ti v živote pomáha zvládať aj problémové situácie? Umenie je proces, nie produkt.

Nepremenený literárny sen?
Asi nemám žiaden nepremenený literárny sen. Treba to robiť, a neísť slepo za tým, že chcem niečo vyhrať alebo mať vlastnú knihu alebo iné takéto. Ak sa pritrafí príležitosť, samozrejme treba ju využiť, ale netreba plánovať.

Ako si pracoval na sebe, aby si v Senici uspel?
Vôbec nijako som sa nepripravoval, tvoril som a vybral som podľa môjho názoru moje najsilnejšie texty.

Koho rád čítaš?
Najradšej čítam poéziu a poviedky, obľúbený autor je už zmieňovaný BALLA, pred dvomi rokmi som mal možnosť spoznať jeho zbierku Leptokaria ktorá ma oslovila zo všetkej literatúry ktorú som zatiaľ čítal asi najviac.

O čie rady si sa doteraz najčastejšie opieral pri svojom literárnom raste?
O nikoho som sa neopieral, moje básne čítajú moji blízky ktorí mi dávajú feedback.

Ak už zbieraš námet na  svoju prvú knihu (veríš, že raz uzrie svetlo sveta), o čom bude, prípadne z akého prostredia?
Nie, dal som vytlačiť pár kusov projektu DESATORO, ktorý bol z jednej časti textový a druhej fotografický. Takže, dá sa to považovať za akúsi básnickú zbierku obohatenú o moje fotografie, chystám viac takýchto tlačených-hmotných projektov, ale mnou organizovaných a aj tlačených.

Nuž, aj Lukášovi Ludvovi zo Senice blahoželáme k jeho prvému literárnemu úspechu a držíme mu palce aj do budúcnosti – aby mu jeho umelecké ambície vyšli aj na náš čitateľský či divácky osoh.

Text: Milan Soukup
Foto: Milan Soukup, Vladimír Holický

{gallery}20161201_lsln/ludva{/gallery}