XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Terézia Bariová z Košíc - Buzice - 2. miesto v II. kategórii za prózu
18-ročná Terézia Bariová z Košíc - Buzice študuje na Gymnáziu svätých košických mučeníkov. Literatúre sa autorsky venuje približne od dvanástich rokov. Ako prijala laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017? „Je to pre mňa veľmi potešujúci fakt, že sa moja tvorba posunula na vyššiu úroveň a zabodovala medzi študentami z celého Slovenska. Povzbudilo ma to do budúcnosti.“
Kto je tvojím literárnym vzorom?
- Sú nimi Antoine de Saint Exupéry a J. R. R. Tolkien, pretože dokázali úplne ,,čistou“ rečou vytvoriť komplexný svet, ktorý však nemal len jednu povrchnú dimenziu, ale bol prepracovaný až do najmenších detailov a nenápadne narážal na reálny svet, no zachoval si svoju tvár.
Máš obľúbenú myšlienku, ktorej uplatnenie v živote ti pomáha zvládať aj problémové situácie?
- Priprav sa na najhoršie, ale dúfaj v najlepšie.
Čo by si rada svojím štúdiom dosiahla?
- Momentálne študujem na gymnáziu, ale venujem sa navrhovaniu a šitiu oblečenia, preto by som chcela pokračovať na vysokej škole zameranej na odevný dizajn alebo kostýmovú tvorbu.
Ako si tohto roku na sebe pracovala, aby si v Senici uspela?
- Za úspech na LSLN pravdepodobne vďačím tomu, že som sa prekonala a snažila som sa písať viac ako zvyčajne.
Ktorá kniha ťa naposledy mimoriadne oslovila?
- Veľmi ma oslovila trilógia Černokňažník od Juraja Červenáka. Slovenský autor sa v tejto fantasy knihe opiera o slovanské dejiny a tak som si popri humornom čítaní ozrejmila aj niektoré historické fakty.
O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by), a je to podľa teba námet nielen na zamyslenie?
- Myslím, že dnes sa hovorí o všetkom a priveľa. Treba viac počúvať a menej rozprávať a problémov by bolo hneď menej.
Nazrime ešte do hodnotenia súťažnej prózy Terézie Bariovej, ako ho aj na odbornom seminári mohla vypočuť od porotkyne Iris Kopcsayovej:
„Pútnikove povedačky. Autorka má dar rozprávať príbehy, veľmi dobre pracuje s fantáziou. Ak bude svoj talent rozvíjať, mohlo by sa jej dariť. Ocenila som každú poviedku, ktorá nezaváňala „ženským románom“, a toto bola jedna z tých, ktoré mali od ženského románu ďaleko.“
Text a foto: Milan Soukup
