Dni detskej knihy - Stretnutie s Michalom Habajom a knihou „Básnik v čase“

Dni detskej knihy - Stretnutie s Michalom Habajom a knihou „Básnik v čase“

V pondelok 5. júna  2017 o 10. hodine sa uskutočnilo v divadelnej sále Základnej umeleckej školy v Senici spoločné podujatie Literárneho informačného centra (LIC) z Bratislavy a Záhorskej knižnice (ZK) v Senici  - stretnutie s autorom novej publikácie „Básnik v čase“ - básnikom  a literárnym vedcom  Mgr. Michalom Habajom (1974). Bolo určené stredoškolákom. Podujatie moderoval autorov kolega, literárny vedec Mgr. Radoslav Passia, PhD. (1977). Obaja pracujú v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Na stretnutí s tretiakmi z Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici oboch protagonistov sprevádzala redaktorka z LIC Mgr. Marta Bábiková a hostí v Senici privítala riaditeľka ZK  Mgr. Katarína Soukupová. Študenti na akciu zavítali so svojimi stredoškolskými profesorkami – PhDr. Margitou Hološkovou, Mgr. Miroslavou Medovičovou, Mgr. Erikou Vicenovou a Mgr. Janou Kováčovou.

Kniha „Básnik v čase“ vyšla v LIC a je pohľadom na tvorbu reprezentatívnej štvorice básnikov druhého a tretieho desaťročia v slovenskej moderne 20. storočia – Jána Roba Poničana (1902-1978), Ladislava Novomeského (1904-1976), Jána Smreka (1898-1982) a Emila Boleslava Lukáča (1900-1979). Ako ťažiskové roky z ich tvorby M. Habaj do knihy zakomponoval – u Poničana (1923-1942), u Novomeského (1923-1939), U Smreka (1948-1956) a u Lukáča (1922-1934).
Moderátor R. Passia okrem iného uviedol, že M. Habaj, syn spisovateľa Ivana Habaja (1943), bol najskôr básnikom, až potom sa stal literárnym vedcom. Poéziu publikoval aj pod pseudonymom (gynonymom) Anna Snegina podľa literárnej postavy z tvorby ruského básnika Sergeja Jesenina. V Senici interpretoval  M. Habaj nielen svoj poetický pohľad na súčasný svet, ale básnikov z knihy predstavil aj nosnými ukážkami z ich zbierok. Michalovi Habajovi nedávno vyšlo druhé vydanie jeho básnickej zbierky Caput Mortuum (Mŕtva hlava), z ktorej predniesol báseň Eliminácia. „Budeme eliminovaní/ nepreukázali sme silu, zdatnosť, odhodlanie/ historicky sme sklamali/ neukradli nezabili/ nijaká privatizácia/ nijaká banka firma finančná skupina/ nedokázali sme zarobiť/ nahromadiť majetok/ akumulovať bohatstvo/ neukradli nezabili/ čo s takými// do budúcnosti potrebujeme/ silných, zdatných, odhodlaných/ takých ako ty/ takých ako ty/ takých nepotrebujeme// budeme eliminovaní/ dlho do noci/ spytuj si svedomie/ dobrý človek/ takých ako ty/ takých ako ty/ takých nepotrebujeme// budeme eliminovaní/ budeme eliminovaní/ budeme eliminovaní.“
Michal Habaj sa z človeka, ktorý čítal poéziu, písal ju, stal človekom, ktorý o nej chcel aj premýšľať a písať. Tak vznikla i kniha Básnik v čase. Venuje sa obdobiu medzi dvoma svetovými vojnami. Oslovilo a zaujalo ho, lebo naša kultúra a umenie sa otvorili svetu, dobiehali sa tu rôzne umelecké a kultúrne tendencie, prebehla tu vlna modernizmu,...  vznikalo veľa avantgardných smerov, ktoré mali rozdielnu poetiku…
Čo spojilo do knihy Lukáča, Novomeského, Smreka (sú v stredoškolských osnovách) a Poničana? Ich poézia  v tom období najviac zmenila stav a situáciu našej poézie v slobodnej a demokratickej spoločnosti od roku 1918. Chceli byť v 20. rokoch noví, moderní a inovatívni...
Uvedomiť si, ako sa poézia a umenie vyvíja v čase. Ako sa mení básnický jazyk, témy, akým spôsobom reflektujeme svet a spoločnosť okolo nás. Aj také ambície malo stretnutie literárnych vedcov s gymnazistami v Senici. Čím nás impulzy z neho inšpirujú? Jednak humanistickým posolstvom tvorby Novomeského, Lukáča, Poničana i Smreka. V závere knihy nájdeme aj toto zdôvodnenie. „Hranica medzi čistou poéziou a poéziou angažovanou sa stráca. Estetická skúsenosť a mravný záväzok sa podieľajú na spoločnej práci, ktorou je uchovávanie ľudskosti, prebúdzanie a kultivácia vnímania, cítenia, myslenia. Otvárajú človeka sebe samému: navzdory všetkému, čo vlastnú ľudskosť popiera a neguje...“(strana 185)  A na inom mieste  M. Habaj podčiarkuje: „Poézia má mnoho tvárí, a každou z nich stojí na strane človeka.“

Text a foto: Milan Soukup

 

{gallery}20170606_ddk_basnik{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.