Vo štvrtok 21. septembra 2017 na odbornom seminári „Skalica 1217-2017“ pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky o Skalici zaznelo viacero zaujímavých prednášok. K účastníkom sa za hostiteľské mesto v Dome kultúry v Skalici prihovorili primátor Ing. Ľudovít Barát, za organizátorov riaditeľka Záhorského múzea v Skalici PhDr. Viera Drahošová a vedúca Štátneho archívu Trnava – pracovisko Archív Skalica Mgr. Helena Polakovičová.
PhDr. František Oslanský, CSc. sa venoval Skalici a Holíčskemu hradnému panstvu v stredoveku. Profesor PhDr. Vladimír Rábik, PhD. z Trnavskej univerzity zaujal témou udelenia výsady červenej pečate mestu Skalica z roku 1524 v celoslovenských súvislostiach. Pečať mala veľký význam pre rozvoj mesta. Dovtedy bolo mesto v zemepanskej držbe,. Udelenie práva červenej pečate (farba odvodená od panovníckeho purpuru) prinieslo síce redukovanú, ale významnú autonómiu miest. Po prvý raz ju v Skalici použili roku 1529, o čom sú dôkazy v skalickom archíve. Počas konferencie bola v archíve prístupná výstava z najstarších a najzaujímavejších historických dokladov o stredovekej Skalici.
K výnimočným príspevkom na konferencii isto patrila prednáška PhDr. Evy Frimmovej, CSc. (dcéra nášho zo Záhoria pochádzajúceho literárneho historika, vedca a bibliiografa PhDr. Imricha Kotvana, CSc. (1910-1984) rodáka z Trnovca), ktorá pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. So zanietením porozprávala o pre slovenskú verejnosť dosiaľ nie príliš známej osobnosti Eliáša Bergera. Narodil sa v Brezne (1562-1644), ktorý posledných 22 rokov prežil v Skalici. Žil tam od roku 1622. K svojmu menu získal prívlastky – humanista, politik, diplomat, i cisírsky básnik. Čestný titul poeta laureatus a povýšenie do šľachtického stavu získal od kráľa Mateja II. V Univerzitnej knižnici v Bratislave je viac jeho publikácií. Z dvoch desiatok od Eliáša Bergera bolo 13 obsiahlych. V archíve v Skalici sa nachádza torzo z jeho náhrobku. Zomrel 15. októbra 1644.
Profesorka PhDr. Mária Kohútová, CSc. z Trnavskej univerzity hovorila o „problematike uhorsko-moravskej hranice v 16. storočí na zasadaniach Uhorského snemu“. Docent PhDr. Vladimír Goněc, DrSc. z Ústavu politických vied SAV zaujal „Etudou z kultúrnej geografie“. Záhorie, Skalicu a Viedeň priblížil v cezhraničných súvislostiach. Jeho emotívnu prednášku inšpirovalo aj prostredie Domu kultúry v Skalici postaveného v roku 1905 podľa projektu Dušana Jurkoviča a jeho nadčasové umenie. Hoci v rôznych obdobiach patrili napríklad Skalica, Strážnica, Hodonín a Holíč k iným štátnym útvarom a geograficky ich oddeľovala hranica, ani hranica medzi Záhorím a Dolným Rakúskom fakticky nefungovala, i keď bola isté obdobie súčasťou „železnej opony“. Rieka Morava - „najzápadnejšia stepná rieka Európy“, ako zaznelo v prednáške, mala kedysi na každých 10 kilometroch kompu. A niekedy ňou preteká menej ako 15 metrov kubických vody, čím jej prekonanie nerobilo susedom vážnejšie problémy.
PhDr. Peter Zelenák, CSc. z Univerzity Komenského aj riaditeľ Ústavu politických vied SAV PhDr. Miroslav Pekník, CSc. sa vo svojich príspevkoch zaoberali osobnosťami lekára, novinára a politika doktora Pavla Blahu (1867-1927) i jeho zabúdaného a menej známe syna Pavla Blahu (1903-1987), ktorý bol členom Povstaleckej Slovenskej národnej rady (1944) aj SNR po vojne a Dočasného Národného zhromaždenia. Bol spoluzakladateľom Strany slobody, do roku 1948 povereníkom pre pošty, neskôr členom Rady slobodného Československa. Zomrel v Clinton Comer v USA 3. mája 1987.
Na budove Františkánskeho kláštora v Skalici popoludní 21. septembra 2017 odhalili pamätnú tabuľu prvej a dlhoročnej riaditeľke Archívu Skalica od 1952 do 1981) PhDr. Zore Viestovej (1920-2002).
Na seminári PhDr. Miroslav Pekník, riaditeľ Ústavu politických vied SAV daroval Záhorskému múzeu v Skalici kolekciu kníh, ktoré boli na konferencii vystavené a časť z daru získala do svojho fondu aj Záhorská knižnica v Senici. Podľa riaditeľky Záhorského múzea v Skalici PhDr. Viery Drahošovej, ešte do konca tohto roka má vyjsť knižne z odbornej konferencie Skalica 1217-2017 zborník. Aj prostredníctvom neho sa veľa zaujímavého z toho, čo si vypočula iba necelá päťdesiatka odborníkov v skalickom dome kultúry, dostane aj k ďalším, najmä mladým čitateľom.
Text a foto: Milan Soukup
{gallery}20170926_skalica{/gallery}
Kliknite na odkaz online katalóg alebo otvorte webovú stránku sezk.dawinci.sk a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:
Vpravo hore kliknite na “Prihlásiť sa”:
Číslo preukazu je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu.
Heslo je Vaše priezvisko s diakritikou.
Napríklad Jozef Mrkvička bude mať heslo “Mrkvička”.
Po prihlásení sa sa Vám zobrazí zoznam vypožičaných kníh. Na ľavej strane zakliknite knihy, ktoré chcete predĺžiť, a kliknite na modré tlačidlo “Predĺžiť tituly”.
Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.
Po prihlásení sa do svojho konta v Online katalógu (alebo cez webstránku sezk.dawinci.sk) si cez “vyhľadávanie” nájdete konkrétnu knihu. Online katalóg vám vypíše, či je daná kniha “voľná” alebo “obsadená”, a podľa tejto informácie si môžete obsadenú knihu jedným klikom rezervovať. V prípade, že je voľná, si ju rovnako jedným klikom môžete objednať.
Rezervovať knihu je taktiež možné mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás mailom informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.
V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg alebo cez webstránku sezk.dawinci.sk). Do vyhľadávacieho okna napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na ikonu lupy. V zázname zobrazených kníh je uvedené,, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.
Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém DAWINCI Vás automaticky 3 dni pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.