Týždeň slovenských knižníc - Lásky a nelásky spisovateľky Jany Juráňovej

Týždeň slovenských knižníc - Lásky a nelásky spisovateľky Jany Juráňovej

V Záhorskej galérii Jána Mudrocha (ZGJM) v Senici uprostred výstavy z diel Juliána a Márie Filovcov sme sa 14. marca 2017 podvečer stretli so spisovateľkou Janou Juráňovou. Ako hostka Záhorskej knižnice v Senici v Týždni slovenských knižníc PhDr. Jana Juráňová do svojho „technického“ rodiska na besedu o svojej literatúre zavítala po prvý raz, no potešilo ju, že sa jej to konečne podarilo. V galérii  ju sprevádzala i jej 83-ročná mamička Júlia Juráňová, rodáčka z Cerovej. Medzi účastníkmi podujatia boli aj jej bratranci žijúci v Senici i v Cerovej.

Besedu moderoval Milan Soukup a hrou na gitare podujatie obohatil Peter Kavický zo ZGJM. Z charakteristík J.J. okrem iného na besede zaznelo: „Odkrýva človeka v literárnych modlách. Prekladá z angličtiny a ruštiny. Venuje sa rodovej rovnosti, tabuizovanej inakosti, dáva nám nazrieť do súkromia osobností. Jana Juráňová je rodáčka zo Senice (1957), ktorá detstvo (do dvoch rokov) prežila v Cerovej pod Malými Karpatmi, neskôr do 17 rokov žila v Piešťanoch a od strednej školy (Gymnázia na Vazovovej ulici) žila v Bratislave. Je jednou z najvýraznejších súčasných slovenských spisovateliek. Nadväzuje  na dielo feministiek ako boli Božena Slančíková – Timrava (1867-1951), Terézia Vansová (1857-1942) či Hana Gregorová (1885-1958). Je matkou 23-ročného syna Mareka, ktorý študuje na univerzite vo Viedni hru na husle. Spisovateľka Jana Juráňová, doktorka filozofie, vyštudovala jazyky – ruštinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Písať pre divadlo začala pred 31 rokmi, knižný debut jej  zbierkou Zverinec vyšiel roku 1993. Celoživotnú náplň vo vzdelávacom a publikačnom projekte s dnes aj knižnou edíciou ASPEKT odštartovala okolo roku 1996.“ 
Počas besedy striedavo moderátor i spisovateľka prečítali úryvky z viacerých jej kníh. Napríklad – Tú príhodu so stromom z knihy Lásky nebeské z roku 2010. Bola jednou zo štyroch kníh, ktoré sa dostali do finálovej desiatky v prestížnej Cene Anasoft litera. Tými ďalšími boli Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom a Nevybavená záležitosť, na ktorej obálke je obrázok náhrobného kameňa zo židovského cintorína v Cerovej.
Mnohorozmernú a multimediálnu tvorbu  Jany Juráňovej ocenili tiež ďalšími významnými poctami. Za Orodovnice  získala aj Cenu Bibliotéky, knihu rozhovorov s Agnešou Kalinovou  „Mojich 7 životov“ z roku 2012 poctili Cenou Egona Erwina Kischa. Za hru o fašistickej minulosti významného slovenského prozaika Mila Urbana „Tichý bič“ jej Literárny fond udelil Cenu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu. A napríklad za preklad knihy Dragana Klaiča „Ako reštaurovať divadlo“ v roku 2015 získala Cenu Matej Bela.
Na besede umožnila autorka nazrieť do svojej tvorby, odkryť motiváciu pre odhaľovanie človeka v osobnostiach minulosti, v stúpencoch inakosti, pri tvorbe spojenej s charaktermi pseudointelektuálov i disidentov. Veľkú časť venovali na podujatí aj jej najnovšej tvorbe. Na jeseň minulého roka jej v Aspekte vyšli Cudzie príbehy, začiatkom tohto roka v Slovarte vyšla ňou zostavená korešpondencia básnika Pavla Országha Hviezdoslava so svojou snúbenicou a neskoršou manželkou Ilonou – Žena moja drahá.     Kniha témou nadviazala na jej niekdajší i zdramatizovaný román Žila som s Hviezdoslavom. V čitateľskej verejnosti v Senici počas besedy rezonovala i významná okolnosť, že tretina Hviezdoslavovej korešpondencie (z rokov 1874 a 1875) v jej najnovšom titule pochádza práve zo Senice, kde Pavol Országh praxoval pred advokátskymi skúškami v kancelárii advokáta, hudobného skladateľa, i obhajcu národných buditeľov v čase maďarizácie, Štefana Fajnora. Tu prijal  i pseudonym Hviezdoslav.
„Písať slobodne, a mať čitateľov, to je maximum, čo môžem dosiahnuť.“ Vyjadrila sa J.J. k spisovateľskému, redaktorskému, editorskému i prekladateľskému poslaniu. Nedávno jubilujúcej autorke želáme veľa ďalších úspechov, pevné zdravie, nevysychajúce žriedlo tvorivosti. A knihám Jany Juráňovej veľa spokojných čitateľov. Aby posolstvá z nich  našli čo najviac „zasiahnutých“ adresátov.

Text: Milan Soukup
Foto: Milan Soukup, Peter Kavický

 

{gallery}20170315_tsk1{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.