Týždeň slovenských knižníc 2019

Autor literatúry faktu Milan Zacha Kučera v Záhorskej knižnici v Senici 

 V utorok 5. marca 2019 o 17. hodine sa na besede spojenej s videoprojekciou

v Záhorskej knižnici  (ZK) v Senici v Týždni slovenských knižníc na Záhorí predstavil autor literatúry faktu z Moravy – Milan Zacha Kučera (1973).

            Riaditeľka ZK Katarína Soukupová pri jeho privítaní na margo osobnosti okrem iného uviedla. „Milan Zacha Kučera, rodák z Olomouca, kde aj žije, je občianskym povolaním manažér. Bádaním v oblasti záhad sa zaoberá a prednáša o nich od roku 1992. Je účastníkom a iniciátorom mnohých záhadologických expedícií. V oblasti záhad, tajomstiev a vojen je výraznou autorskou osobnosťou. Za knihu Najväčšie tajomstvo Tretej ríše (AOS Publishing 2017 – Tretie doplnené vydanie Prípad zlatého vlaku) získal cenu Egona Ervína Kischa. Nemenej obľúbené z jeho produkcie sú knihy Archeoastronomické povesti a Oceľové mesto.“ 

         Milan Zacha Kučera so svojimi prednáškami vystúpil už vo viac ako 200 knižniciach a múzeách v Českej republike, na Slovensku i v Poľsku. Autorsky sa podieľal na príprave mnohých televíznych dokumentov, zaoberal sa i cestovným ruchom a  v súčasnosti sa venuje televíznej tvorbe.

            Na besede v Záhorskej knižnici v Senici sa ťažiskovo venoval odkrývaniu tajomstiev zabudnutého podzemia Čachtíc. Nedávno totiž skupina nadšencov začala pátrať po miestach, kde v internácii skončila, zatvorená na vlastnom hrade Alžbeta Báthoryová. „Privedie bádateľov v podzemí čistenie chodieb ku kostrám obetí krvavej pani, nájde sa jej tajná hrobka? Ako to bolo s tajomnými habánmi, ktorých na Čachtické panstvo pozval syn Alžbety Báthoryovej?“ Aj tieto otázky vyslovené riaditeľkou Záhorskej knižnice boli úvodom do besedy. Milan Zacha Kučera mnohé odpovede dopĺňal poznatkami z výskumov i  fotodokumentáciou šiestich sezón práce v podzemí Čachtíc. Priblížil techniku pátrania pri odkrytí doteraz asi 350 metrov chodieb. Naznačil, že predpokladaná dĺžka chodieb  je aj 4 kilometre. Aj teraz, v zimnom období v Čachticiach pracujú v podzemí najmä dobrovoľníci, ktorých nikdy nie je dosť.

            Zaujímavé rozprávanie autora literatúry faktu odkrývalo aj vďaka poznatkom psychológov, psychiatrov i grafológov podstatu zvrátenej grófky, ktorá už od svojich 15 rokov, v takom veku sa vydávala, respektíve už od svojho prvého pôrodu, bola sprevádzaná hrôzami, krvou nevinných obetí. Mnohé z pohnútok pre jej zločiny ostali dodnes tajomstvom. Aj preto je tu záujem o pátranie v podzemí pod prešovňou a lisovňou vína, ktorú obhospodaruje tamojšie družstvo.

            Milan Zacha Kučera na besede okrem iného uviedol: „Keď som nedávno natáčal iný dokument v jednom kláštore v Rakúsku medzi Linzom a Viedňou, prišiel som na to, že jeden miestny benediktín spísal o podzemí v Rakúsko-Uhorskej monarchii už vtedy obrovskú knižku. A v nej sú Čachtice popísané tak, že keď som to Čachtičanom ukazoval, neverili mi. Že tento zdroj nepoznali. Ich Révai to riešil v roku 1936 a ja mám knihu z roku 1901, keď ten benediktín to tam všetko prešiel a zakreslil. Takže na knižku sa pozerali ako na zjavenie...“

            Bola Alžbeta Báthoryová masová vrahyňa? „Podľa českého súdnictva je masový vrah už od dvoch obetí.“ Konštatoval Milan Zacha Kučera a zamýšľal sa ďalej. Najväčšie odhady totiž hovoria o jej 3300 obetiach, stredný odhad o 660-tich a ten najnižší, podľa odhalených symbolických krížov hovorí o 27 obetiach. Ako by sa jej kompulzívny sadizmus riešil dnes? Dospelo by to až k toľkým obetiam, keby sa človek ako ona dostal „do rúk“ dnešných psychiatrov a lekárov? Aj o tom sa v knižnici besedovalo. I o tom, ako sa pátra inde po legendárnych pokladoch a tajomstvách zahalených vojnovou dobou. Beseda neodpovedala na všetky otázky okolo záhad. No ukázala cestu k literatúre faktu,  a ponúkla tipy, ako ľudia túžiaci po poznaní môžu k odpovediam dospieť.

Text a foto: Milan Soukup 

{os-gal-9}