Týždeň slovenských knižníc v Senici  2018 - Besedovali sme so spisovateľom a vedcom Gustávom Murínom

Týždeň slovenských knižníc v Senici 2018 - Besedovali sme so spisovateľom a vedcom Gustávom Murínom

V Mestskom kultúrnom stredisku v Senici sa 8. marca 2018 večer na spoločnom podujatí so Záhorskou knižnicou v Senici v rámci Týždňa slovenských knižníc s čitateľmi na besede stretol RNDr. Gustáv Murín, CSc. - vedecký pracovník Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a renomovaný spisovateľ.
Gustáv Murín - rodák z Bratislavy, žijúci v Krasňanoch, začiatkom apríla (9.4.) oslávi 59. narodeniny. Na svojom konte má viac ako 40 kníh, jeho literárne i vedecké články a texty boli preložené do 50 jazykov. Sériou kníh o Mafii je vari najfundovanejším znalcom kriminálneho prostredia naviazaného na politiku u nás.

Na besede v Senici, ktorú moderoval Milan Soukup, sa vyjadril tiež k aktuálnej téme vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, a reagoval na mnohé otázky súvisiace s jeho tvorbou i vedeckým zameraním. Hudobným programom - piesňami z tvorby Karla Kryla a vlastnými autorskými spievanými po záhorácky i po slovensky - besedu obohatil Richard Havel.
Spisovateľ Gustáv Murín umožnil besedujúcim nazrieť aj do televíznej tvorby podľa jeho námetov premietnutím štvrťhodinovej ukážky zo seriálu o mafiánoch. Reagoval nielen na najaktuálnejšie udalosti v spoločnosti na Slovensku, ale vyjadril sa i k problematike feminizmu či podobnosti alebo rozdielnosti svojich kníh od mafiánskych tém stvárnených publicistom Tomom Nicholsonom či renomovaným autorom Dominikom Dánom.
Návštevníci besedy boli prekvapení aj vedeckými úspechmi Gustáva Murína, ktoré azda viac ako my doma pozná zahraničie.
Na besede zazneli aj ukážky a citácie z kníh G. Murína (Pud kontra kultúra, Mafiáni, František Mojžiš a Drukos proti mafii, Pokus o lásku...)
Z množstva tém, ktoré na besede rezonovali, sme vybrali pár odpovedí spisovateľa a vedca Gustáva Murína aj pre čitateľov webovej stránky Záhorskej knižnice v Senici.
Cítite sa dnes byť skôr vedcom, alebo viac spisovateľom? „Na to som sa pýtal svojho času svetoznámeho českého imunológa a básnika Miroslava Holuba. A on mi vysvetlil, že to nie sú dve stoličky, ale dve formy zvedavosti. Tou jednou skúmame život a tou druhou sa nadchýname jeho rozmanitosťou. A veľká výhoda je, keď tie dve zvedavosti môžete striedať, takže sa vám to nikdy nezunuje. Môžem uviesť príklad mojej vedeckej stáže na Univerzite v Cambridge. Ráno pred raňajkami som písal svoj prvý román. Po raňajkách som strávil doobedie v slávnej cambridgskej knižnici. Pred obedom zopár riadkov románu. Po obede konzultácie s mojím vedeckým majstrom a kolegami zo School of Botany. Pred večerou opäť román. Po večeri spoločenské stretnutia, prechádzky. Pred spaním opäť román. A ak z jedného pobytu doniesol záľahu nových informácií a poznatkov pre našu vedeckú prácu, ale aj dokonečný román. Čo môže byť lepšie?“
Vo vašej tvorbe nájdeme zmapované i osudy výnimočných divadelných umelcov. Kniha Trojhlas je napríklad zostavená z rozhovorov s Milanom Lasicom, Stanislavom Štepkom a Jiřím Suchým a vznikala 37 rokov. Je ťažké, alebo ľahké pre vás – dostať sa na „kobylku“ niekomu, koho si vážite a chcete ho zmysluplne zakomponovať do svojej knihy ako pozitívny príklad? „To je, ako sa hovorí v jednej anekdote, všetko inak. Ja nerobím rozhovory rutinne a pre čitateľov, ale vyberám si oslovených a spovedám ich, aby som sa ja niečo dozvedel. A ide hlavne o veľké rozhovory, takže vhodné aj do knihy. S tromi oslovenými komikmi sme sa vždy poznali ešte skôr, než som ich oslovil kvôli rozhovoru. Z tých troch to bolo najľahšie s pánom Štepkom, lebo my ten dialóg spolu vedieme s prestávkami od čias, kedy som bol šéfredaktorom stredoškolského časopisu. A musím s potešením podotknúť, že stále je niečo nové a zaujímavé, čo mi povie. S pánom Lasicom to bol plánovane veľký rozhovor, ktorý sme uskutočnili po tri večery v jeho domácej pracovni. Bol to rok 1990 a bol to po dlhom čase prvý veľký rozhovor, čo nemali so Satinským už vopred zakázaný. Takže bol ústretový, čo už rokmi postupne opadávalo a posledné, aktuálne otázky do knihy bolo treba naozaj takmer páčiť. A s pánom Suchým to bola najťažšia práca, pretože som ho oslovil niekedy koncom roku 1990 a to už bol prerozprávaný. Tiež mal totiž roky mediálne suchoty a odrazu sa na neho zosypali novinári a ja som bol ten posledný na rade. Takže ma odložil bokom. Nepovedal nie, ale ani áno. A na to áno som čakal 20 rokov. Nie že by som sa mu každý rok hlásil, ale po tých dvoch desaťročiach som ho odrazu stretol obkrúženého mojimi priateľmi, čo mu akurát odovzdávali nejakú cenu, a tak som videl, že je to na dobrej ceste. A rozhovor s ním bol už v pohode, až na tú pikošku, že na konci rozhovoru som mu podal jeho knihu na podpis, ktorú mi už ale pred tými dvadsiatimi rokmi podpísal. A ja som na to zabudol :-).“
Zdroje informácií a pramene, o ktoré sa opierate v knihách o mafii vychádzajú jednak z dobovej tlače, z oficiálnych zdrojov, ale aj s komunikácie s odsúdenými. Pri sústreďovaní podkladov vidno systematickú prácu vedca, i trpezlivosť. Ako to musí byť pri finalizácii kníh o mafii s Vašou odvahou? „Som vedec a ovládam Pravidlá správnej laboratórnej praxe. A keď ovládate pravidlá a dodržiavate ich, tak nepotrebujete odvahu. Pán Tom Nicholson je žiarivý príklad opaku. Prišiel k nám ako učiteľ angličtiny, akousi náhodou ho oslovili z anglicky vydávaných novín The Spectator a zachutilo mu to, ako amatérovi. A od tej doby sa choval a chová ako amatér. Ako kombinácia kanadského drevorubača a Jánošíka. Vyhlasuje nezmyselné výzvy podsvetiu, používa slovník, ktorý provokuje a uráža, a sľubuje, že čosi „vyšetrí“, hoci vyšetrovanie nepatrí do náplne práce novinára. A potom sa čuduje a sťažuje, že má problémy. Veď ich sám provokuje! Ja píšem knihy o mafii ako kronikár s jasne zadaným formátom – 90. roky a verejné zdroje. Navyše som nemal v tej dobe žiadnu skúsenosť s mafiou, lebo som celé to desaťročie strávil na cestách po svete najskôr ako vedec, potom ako spisovateľ. Takže som, pôvodne nechtiac, prišiel na mediálny obraz doby v knižnej forme. A tak sa, podľa známeho porekadla, nemôže veľmi niekto sťažovať na zrkadlo (v tomto prípade mediálne), že má krivú hubu. Mojou úlohou je známe fakty vyhodnotiť, zoradiť a urobiť z toho príbeh. Kde-kto sa už vyťahoval, že to zvládne malíčkom, ale nikto sa o to naozaj nepokúsil. Lebo by musel mať tú vedeckú schopnosť zhromažďovať a triediť informácie a talent z nich vybudovať príbeh. Takže som skôr naopak s prekvapením zaregistroval, že niektorí bývalí mafiáni boli dotknutí, že sa v tej mojej kronike ešte neocitli :-).“
Vráťme sa trocha ešte k vám ako vedcovi - botanikovi. Čo je vo sfére vášho vedeckého záujmu a ako sa vám v tej oblasti darí? „Mojou prvou veľkou témou boli opravné mechanizmy bunky, starnutie a možnosti mladnutia. A keď sa pridal kolega Karol Mičieta, publikovali sme okrem článkov aj dve monografie. Tá druhá vyšla minulý rok v nemeckom vydavateľstve po anglicky. Ale omnoho väčší úspech má naša originálna metodika sledovania vplyvu znečisteného prostredia na živé organizmy pomocou divorastúcich rastlín. Od roku 1988 som teda vedeckým pracovníkom UK so zameraním na eko-testy, starnutie a DNA reparácie s viac ako 120 publikovanými vedeckými článkami hlavne v zahraničí s bohatým citačným ohlasom (ČR, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Ukrajina, USA a V. Británia). Výsledky mojej práce som predstavil na konferenciách a kongresoch v ČR, Holandsku, Chorvátsku, Indii, Japonsku, Maďarsku, Malajzii, Nemecku, Poľsku, Španielsku a USA. Vedecké stáže som absolvoval na prestížnych akadémiách a univerzitách v ČR, Chorvátsku, Nemecku, Rakúsku, Španielsku a Veľkej Británii (Cambridge, Clare College). S dlhoročným kolegom a spoluautorom, prof. K. Mičietom, rektorom UK, sme boli vyzvaní, aby sme našu unikátnu metodiku testov životného prostredia prezentovali kapitolami v piatich medzinárodných monografiách, čím ju prevzali viaceré svetové laboratóriá. Momentálne pracujem na monografii o tejto unikátnej metóde, ktorú si objednalo prestížne vedecké vydavateľstvo v N. Yorku, USA. Okrem toho všetkého som bol oslovený Harvard University, U.S.A., na spracovanie dobre honorovanej prípadovej štúdie, bol som expertom National Bologna Process, vedúcim riešiteľského tímu pre EÚ projekt 3.1, školiteľom pre Antioch University atď. Popularizácii vedy sa venujem už tri desaťročia piatimi knižnými titulmi (dva vyšli v Čechách, z toho jeden bol ocenený Cenou E. E. Kischa), vo viac ako 400 článkoch, viac ako stovke rozhovorov s rôznymi vedeckými kapacitami a v samostatných televíznych a rozhlasových reláciách. Moja popularizačná práca bola opakovane ocenená Cenou Slovenských pohľadov (1996, 2016).“
Kde si najčastejšie dobíjate vybité batérie? Narážam teraz na Oravu. Čím je pre vás zaujímavý tento kút Slovenska? „Väčšinu svojich kníh som načal alebo dokončil na chalupe v Oravskej Lesnej. Postavil ju brat môjho deda pred takmer sto rokmi na Murínovkej „rali“, na ktorej stojí desať Murínovských chalúp. Naša je tretia od vrchu a je neprehliadnuteľná, pretože je nad ňou sedem zrastených storočných líp. Mám, samozrejme, skúsenosti s písaním aj na iných „samotách“ – na spisovateľských štipendiách v Budmericiach, Piešťanoch či Tatrách, kde má svoje zariadenia Literárny fond, ale aj v zahraničí – štyri krát v USA (IWP Iowax2, UO Oklahoma, New York State – Ledig House), vo Švajčiarsku (Chateau de Lavigny), Srbsku (Sičevo), Grécku (Lefkes – Paros) a Španielsku (Mojácar). Ale len na chalupe v Oravskej Lesnej môže byť poblízku aj rodina. To si vtedy píšem v pracovni na poschodí s výhľadom na Rozsutec a len ich počujem dole švitoriť. Našťastie moja žena, a tým pádom aj obe dcéry, Oravu milujú, takže sa vedia zabaviť aj bezo mňa. A výhodou je tiež, že v nutných prestávkach písania môžem urobiť niečo jednoduché okolo chalupy ako je natieranie plotu, či rúbanie dreva. Orava tiež človeka vracia späť k prvopočiatkom ľudského údelu. Lebo v tradične krutých zimách tu naozaj neostáva iné, len kúriť, jesť/popíjať a spať, keď ešte na Veľkú noc tu sú nefalšované Vianoce a sme zasypaní snehom až po strechu. Odrezaní od sveta, bez internetu, so slabým signálom mobilu, obklopení velebou bieleho ticha – to sa to píše!“
Spisovateľ Gustáv Murín, ako sa vyjadril, sa v Senici cítil príjemne a získal tu i množstvo podnetov pre ďalšiu tvorbu. Nuž verme, že sa s ním na besede u nás opäť dakedy stretneme.

Text: Milan Soukup
Foto: Ľubo Ryčovský, Milan Soukup a archív G.M.

 

{gallery}20180309_murin{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.