V Čajovni Pohoda v Senici prezentovali novú knihu „Slovensko Legenda lipy“

V Čajovni Pohoda v Senici prezentovali novú knihu „Slovensko Legenda lipy“

Minulý piatok v Londýne a v utorok 22. mája 2018 v Senici v Čajovni Pohoda na Mudrochovej ulici prezentovali novú knihu Slovensko Legenda lipy. Dialo sa tak za účasti spoluautorky knihy – Seničanky Gabriely Beregházyovej, v komornom prostredí s čajovou exotikou, v čase, keď u nás začínajú lipy sprevádzané intenzívnou vôňou kvitnúť. Aj čitateľ Záhorskej knižnice v Senici dostáva do rúk, ako  avizujú  autorky na obálke, knihu – pozvánku „na sentimentálnu cestu do hĺbky slovenskej duše. Otvára chodníček do čarovného sveta, ktorého vstup chráni lipa. Jej posvätný srdcovitý list je šifrou nesúcou príbeh ľudí, ktorí sa zrodili na križovatke svetov.“ Autorkami knihy sú Zuzana Palovic, PhD., dcéra slovenských emigrantov, ktorá sa narodila za Železnou oponou, ale jej rodina pred tvrdou rukou bývalého režimu ušla do Kanady, a Gabriela Beregházyová, PhD., Seničanka, dcéra otca pôvodom z Východného Slovenska a mamy zo Záhoria.

Vyrastala v Senici, chodila tu na gymnázium, potom študovala v Nitre kulturológiu, v Španielsku bola letuškou a doktorát získala vo Veľkej Británii na Univerzite v Surrey asi 30 kilometrov na východ od Londýna, kde sa tri roky venovala skúmaniu korupcie a slovenskej mentality. Tak v skratke  popísala časť svojho života a sedem rokov v cudzine, po ktorých sa G. Beregházyová vracia domov aj ako spoluautorka knihy s dvoma jazykovými verziami – anglickou a slovenskou. Obe vyšli nákladom po tisíc exemplároch aj vďaka financovaniu štedrým mecenášom Jánom Telenským. „Dnes sa pán Telenský obzerá na štvrťstoročie slovenskej nezávislosti s pýchou, hrdosťou a vďačnosťou, že sa mohol stať súčasťou najväčšieho národného znovuzrodenia v histórii. Vďaka jeho prezieravosti a smelosti sa AquaCity Poprad, oceneniami ovenčený kúpeľný rezort, stal bránou do Tatier, ktorá doteraz privítala takmer 8 miliónov zvedavých návštevníkov.“ Dozvedáme sa z knihy o sponzorovi tohto knižného projektu.
Za zrodom knihy (práca na nej trvala tri roky) je pôvodne iná ambícia spoluautoriek, Vysvetľuje G. Beregházyová: „So Zuzanou sme sedeli v Bratislave v jedno poobedie a bolo práve zatmenie slnka. Bolo to počas návštevy americkej delegácie v Bratislave, ktorá zhodnocovala, či Bratislava je pripravená hostiť celosvetový summit. Strávili sme s nimi  týždeň počas ktorého nám kládli veľmi veľa otázok o Slovensku, o Slovákoch, ako zapadáme do rodín, čo naša história, čím sa odlišujeme od iných... My sme sami často nevedeli, ako im odpovedať,…Ich veľmi miatlo, že Slovensko nemá taký príbeh, ktorý by povedalo rýchlo, aby to všetci pochopili a vedeli si tú krajinu zaradiť.  Aj sme so Zuzanou po tom týždni sedeli v Bratislave, začali chodiť naprieč a hovoriť, že nemáme  príbeh a nemáme symbol, ktorý by nás reprezentoval. To niečo, čo iné krajiny, ktoré sú staršie ako Slovensko, všetky majú a berú to ako samozrejmosť. My si to často ani neuvedomujeme. Máme potrebu vytvárať niečo nové, a hľadieť do budúcnosti. A troška zabúdame na to, že sa potrebujeme ukotviť v tomto priestore v histórii, a vtedy prišiel ten nápad s lipou. Nejako podvedome začali prichádzať obrazy, že lipa je všade… Vtedy sa začal rodiť ten záujem, prečo je všade...Všade je, väčšina z nás ju nevníma, je taká nenápadná v pozadí, a ako by sme zabudli, prečo tu je...Keď sme sa začali do toho pozerať hlbšie, zistili sme, že práve tá lipa sa vinie celou našou históriou. Spája jednotlivé naše kapitoly...“
Knihu vydal Global Slovakia v spolupráci s East-West Gateway Bratislava, o ilustrácie sa postarala Zuzana Šmatláková a grafický dizajn Jacqueline Auty a vytlačil ju Unipress v Turnove v Českej republike.      Pri prezentácii novej knihy v senickej čajovni sa Gabriela Beregházyová s diskutujúcimi dotkla viacerých oblastí života v cudzine i na Slovensku. Dialóg bol i hľadaním ciest a spôsobov, ako aj biele miesta v našom vedomí, pri zvyšovaní sebavedomia, pri prehlbovaní hrdosti na dosiahnuté úspechy, a pri lepšom spoznávaní samých seba a prezentácii Slovenska a Slovákov smerom k zahraničiu, môže byť každý z nás svojím spôsobom osožný. Spoluautorky Zuzana Polovica a Gabriela Beregházyová knihou „Slovensko Legenda lipy“ ponúkajú ich pohľad a dôkaz knižkou, ako sa to dá…

Text a foto: Milan Soukup

 

{gallery}20180523_lipa{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.