V Skalici sme si pripomenuli 115 rokov od narodenia operného speváka Janka Blaha

V Skalici sme si pripomenuli 115 rokov od narodenia operného speváka Janka Blaha

V Záhorskom múzeu v Skalici sme si 29. septembra 2016 s operným historikom, teatrológom a muzikológom Jaroslavom Blahom pripomenuli už 115 rokov od narodenia prvého slovenského profesionálneho operného speváka, skalického rodáka Janka Blaha, ktorý bol jeho strýcom. Prítomná bola i spevákova dcéra – profesorka Eva Blahová a za Trnavský samosprávny kraj sa zúčastnil Jakub Slobodník z oddelenia kultúry. Na stretnutí venovanom životu a dielu významnej osobnosti našich hudobných dejín zazneli aj vzácne unikátne archívne ukážky spevákovho umenia z najplodnejších tvorivých období, ktorými i vďaka rodinným archívom Blahovcov spomínanie obohacoval Peter Michalovič.
Riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová pripomenula, že operný spevák Janko Blaho sa narodil 15. septembra 1901, koncertom si ho verejnosť pripomenula už i 18. septembra 2016 koncertom. Jeho spoluorganizátormi boli Mesto Skalica, Záhorské múzeum a Základná umelecká škola v Skalici, ktorá ponesie v čestnom názve meno doktora Janka Blaha. Na stretnutí zazneli viaceré zaujímavosti okolo osobnosti prvého slovenského operného profesionála. V regióne Záhoria je Janko Blaho známy najmä ako úžasný interpret a zberateľ ľudovej piesne, ale  „to je len čerešnička na torte. Doktor Janko Blaho bol špičkový slovenský operný spevák. Priblížim vám jeho opernú kariéru, ktorá je pre slovenskú kultúru absolútne prioritná a absolútne rozhodujúca.“ Podčiarkol Jaroslav Blaho.

Hovorilo sa o divadle v tých časoch, kultúrnej atmosfére, aj o osobnostiach, ktoré kreovali významnú etapu slovenského operného umenia. Čím zaujal Janko Blaho také významné miesto v slovenskej kultúre? Jaroslav Blaho to vystihol aj slovami: „Ono sa tu divadlo skôr bralo ako prejav národného ducha. Z javiska počúvajú svoju rodnú reč. Pozeráme sa na osudy svojich súčasníkov, svojich krajanov... Ale nejak robiť operné divadlo profesionálne? Ochotníci - to boli všetko učitelia, sedliacka mládež, a tak ďalej. Ale operní profesionáli boli považovaní za komediantov. Herecké a spevácke profesie sa veľmi vtedy necenili…V čom je asi taký najväčší prínos Blahu pre slovenskú opernú profesiu? Asi to, že porušil jedno tabu. Že sa medzi komediantov dostal doktor práv s diplomom Karlovej univerzity v Prahe a syn popredného slovenského politika (Pavla Blaha).Možno to vyznie konšpiračne. Ale keď si vezmete, kto študoval na Bratislavskej hudobnej akadémii, tak slovenské devy a mládenci to tam začali študovať, až keď Janko Blaho vstúpil na javisko.“
Zazneli aj osobné spomienky profesorky Evy Blahovej, Jaroslava Blaha,... Zážitkom boli unikátne zvukové nahrávky jeho operných árií (aj s prvou manželkou Janka Blaha Helenou Bartošovou, s ktorou po prvý raz spieval na javisku 26. augusta 1925). Z hľadiska Záhoria boli zaujímavé postrehy o  významných spevákových súpuníkoch. Zo Senice bol libretistom operiet hudobného skladateľa Gejzu Dusíka Pavol Braxatoris. So skalickým rodákom, predstaviteľom slovenskej operety Františkom Krištofom Veselým i  s ľudovým rozprávačom Ferencom Buchtom ako  chlapec miništroval. Na operných javiskách sa neskôr stretal s  hviezdami ako boli Fjodor Šaljapin,  z našich Mária Kišoňové Hubová, František Zvarík, alebo i Margita Česányiová z Hasprúnky, Žofia Napravilová z Kobylan...
Doktor Janko Blaho začal spievať v Prahe v Spevokole Hlahol. Svoje spevácke kvality si rozvíjal u opernej primadony Kristíny Morfovej,neskôr u Stefana Stevu v Miláne. Prvý angažmán získal v Bratislave 1. novembra 1926. V repertoári mal 120 postáv našej a svetovej opery. Náš najvýznamnejší tenor Slovenského národného divadla (1926-1967) sa s javiskom definitívne rozlúčil postavou Pinkertona v Štátnej opere v Košiciach 28. apríla 1968. Zomrel v Bratislave 24. apríla 1981 a pochovaný je v Skalici.

Text a foto: Milan Soukup

 

{gallery}20160930_blaho{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.