XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Diana Glósová
3. miesto za poéziu v I. kategórii
Diana Glósová z Trnavy, navštevujúca Súkromné tanečné gymnázium Dušana Nebylu v Trnave získala umiestnenie medzi najlepšími poetmi v najmladšej vekovej kategórii. Hoci, na rozdiel od iných, poslala do LSLN ten najmenší možný počet súťažných textov, o svojich kvalitách dokázala presvedčiť kompetentných. Ako jej tvorbu komentovala poetka Dana Podracká z Literárneho informačného centra? „Autorka zaslala len jednu báseň, napísanú v mužskom rode. Na tejto básni je zaujímavé to, že je akýmsi skúmaním porozumenia i neporozumenia medzi animou (dušou) a animusom (duchom, mysľou, povahou), teda medzi mužským a ženským princípom. Akoby srdce (pascalovsky) vedelo svoje a rozum to nedokáže vyhodnotiť. Toto napätie, ktoré prebieha zdanlivo bez napätia je vynikajúcim motívom pre zobrazenia rozumu v srdci, srdca v rozume.“
Ocenenej Diane Glósovej z Trnavy blahoželáme. Aj menom ďalších súťažiacich (ocenených i neocenených) sa však patrí z tohto miesta poďakovať odbornej porote, ktorá v jubilejnom ročníku LSLN 2016 pracovala pod vedením predsedu poroty spisovateľa, vysokoškolského pedagóga docenta Petra Valčeka. Spolu s ním mieru talentu a kvality textov pozorne hodnotili ďalší členovia poroty – poetka Dana Podracká, publicista a spisovateľ Marián Grupáč a literárny kritik Karol Csiba. Ich posudky môžu byť autorom povzbudením, odporučením či radou, ako so svojím talentom naložiť čo najlepšie, aby život s literatúrou – poéziou, prózou či krátkymi dramatickými útvarmi, bol pre súťažiacich radostným a úspešným.
Pri vyhlásení výsledkov 1. decembra 2016 sme naznačili, že XXX. LSLN 2016 bude mať pokračovanie a šance pre talenty sú na Záhorí (a v Senici zvlášť) naďalej otvorené. Nazrime ešte symbolicky do zápiskov jedného z porotcov – Mariána Grupáča. Roku 1997 bol na LSLN oceneným súťažiacim. Komu napríklad on, ako čiastočne i Senicou „odkojený literát“, predpovedá úspešnú čitateľskú budúcnosť? Z jeho poznámok vyberám aspoň torzo: „Z poézie ma zaujala autorka Zuzana Gážiová, ktorá do súťaže poslala básne zrelé, vyrovnané, a predsa v niečom znepokojujúce, azda až provokujúce. V niektorých momentoch až vulgárne priama výpoveď ženy ma zasiahla a nedala mi básne nedočítať, a nezačať čítať nanovo. Veľmi dobré...
Peter Šípoš, vo veku 52 rokov vo svojich básňach dokazuje, že aj v zrelom veku môže človek písať mladícky, čerstvo a pútavo. Azda len na niektorých miestach mi trochu prekážala akási upätá strnulosť vo výpovedi. Potešili ma surrealistické, originálne obrazy a svojská poetika.
Nikoleta Preložníková ponúkla „iný“ pohľad na zamilovanosť, na sprofanovanú tému lásky a vzťahu muža a ženy. Citlivé, komorné, dobré.
V próze som si všimol najmä poviedku Paulíny Čambalovej, ktorá ma oslovila predovšetkým svojim zmyslom pre humor, vtipom a (seba)iróniou. Veľmi zaujímavé texty, myslím, že vhodné na publikovanie nielen v literárnom časopise, ale, spolu s inými textami podobnej kvality, i v samostatnej knihe.
Napínavou poviedkou z atraktívneho prostredia, ale i voľbou formy, ma „dostal“ Pavol Zlatovský. Jeho zmysel pre detail, formálne členenie a funkčnosť jednotlivých postupov ho azda predurčujú byť v budúcnosti úspešným autorom detektívok, či thrillerov. Dobre som si počítal.
Zuzana Martišková, ale aj Adriána Kondlová dokázali, že písanie môže byť zábava, poučenie, ale i celkom dobrý úlet. Ich poviedky boli pre mňa v niečom podobné, aj keď v skutočnosti boli obidve z úplne iného súdka. Spájalo ich v mojich (čitateľských) očiach niečo, čo ma uistilo aj tento rok v tom, že mladá slovenská literatúra je stále živá a zaujímavá. Výborné čítanie! “
Tešme sa na ich literárnu budúcnosť.
Text: Milan Soukup
