XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Emília Filipová

XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Emília Filipová

Cena poroty

Emília Filipová má 87 rokov, je bývalou učiteľkou, žije v obci Svätý Peter. V čase, keď žila a učila v Rajci (od roku 1965), zúčastňovala sa so svojou poéziou v Žiline raz do roka na súťažiach takzvanej záujmovo-umeleckej činnosti. Z literárnych ocenení si do vlaňajška najviac cenila diplomy z Chalupkovho Brezna z roku 1979, keď dostala Diplom za literárnu tvorbu a o rok neskôr tiež v Brezne Diplom  - 1. miesto za literárnu tvorbu. Potešila ju k tomu ako odmena i reprodukcia obrazu Vincenta Van Gogha  Slnečnice a pamätná medaila.  Neskôr, už na dôchodku ju ocenili na súťaži vo Zvolene. Ako 82-ročná (pred piatimi rokmi) začala pracovať na počítači. Objavila literárne súťaže v rôznych mestách a začala tam posielať svoju poéziu „a takto sa zabávať“.Od roku 2013 sa jej darí posúvať sa v tvorbe ďalej.

Kedy ju to začalo baviť?
Ako prvú som zažila Ilavu, preto na to rada spomínam. Ale dobre bolo aj v Bratislave, Púchove, v Mikuláši odkiaľ mám 2 zborníky po 10 svojich básní na druhom mieste medzi najlepšími prácami. Vlastne sa mi páčilo všade, kde to bolo vždy všetko dôstojne pripravené. Do vlaňajška mám asi 32 diplomov, ale asi na šiestich vyhodnoteniach som sa nezúčastnila.

Iba vlani pani Emília Filipová získala ocenenia na mnohých súťažiach: Stará Ľubovňa  -  Čestné uznanie,  Poetický Púchov  - 1. miesto, Odkaz Kataríny Brustleovej Podhorie -  2. miesto, Literárny klub POEMA Horné Srnie -  Cena starostu obce,  Aktivity sever Pezinok -     1. miesto,  Klub Bernolák Trnava  - 3. miesto, CVČ  Ilava - 1. miesto, Krídla Ivana Laučíka  Liptovský Mikuláš  - 1. miesto, O dúhovú lampu Žilina - 2. miesto, Jurinova jeseň - Zborník a Čestné uznanie, Gerbócova Snina - Čestné uznanie, Literárna Senica Ladislava Novomeského - Čestné uznanie.
Tohto roku pribudli ďalšie z Poetického Púchova (1. miesto), z Lietavy z Odkazu K. Brustleovej (1.), Cena  predsedu Matice slovenskej zo súťaže O cenu Slovenského učeného tovarišstva, z Literárnej Ilavy (1.), Čestné uznanie z Krídel Ivana Laučíka a Petržalských súzvukov Petra Urbánka, Ceny z LK Poema, Lit. Villa Zerna Horné Sŕnie a Cena primátora z Literárnych Topoľčian.

Má pani Emília nejaké literárne vzory?
Nemám, Ale rada som si prečítala básničky Haľamovej, Podjavorinskej. Cením si Rúfusa, Mihálika, ale najmä Miroslava Válka. Najnovšia poézia mladých mi nič nehovorí. Pri nej mám pocit, že neviem, o čo ide a človek by mal pri čítaní básne niečo cítiť!? Tak isto nerozumiem moderným maliarom. Ale je to asi tým, že som sa narodila v prvej tretine minulého storočia (1929).

Vlaňajšie životné krédo musela skorigovať. Minulý rok ho formulovala takto.
Isť tvrdo a nekompromisne za svojim cieľom, za svojim životným snom. Pri každom páde sa rýchlo pozbierať, vstať a ísť ďalej. Z každej aj ťažkej situácie nájsť východisko, ale hlavne "vidieť vždy pohár POLOPLNÝ.

Životné okolnosti ju prinútili po strate najmladšieho syna – krédo korigovať.
Vlani som ešte netušila, aké ťažké bude to krédo dodržať. Ľahšie sa to píše, ako uskutoční, keď príde na lámanie chleba. Ǐsť tvrdo za svojim cieľom a nevzdávať sa svojho sna - to robím. Ale rýchlo vstať po každom páde a pokračovať ďalej - tak to som vtedy ešte nevedela, že za pár mesiacov tento pád príde, ale nielen obyčajný, ale doslova zrútenie sa do priepasti z ktorej, zdá sa, niet návratu.  Aby tie moje predsavzatia neboli len prázdnou frázou - teraz to musím dokázať. Bude treba kúsok po kúsku zdolávať skaly , jamy, trhliny a s nadľudskou námahou vyškriabať sa z priepasti. Čiže moje tohoročné krédo bude pozostávať najmä z tohto boja a či to dokážem? CHCEM VERIŤ, ŽE ÁNO.

Pani Emília Filipová po synovi Jarovi Filipovi (1949-2000) stratila v auguste tohto roka aj druhého z troch synov Vlastimila, takže aj ťažké životné traumy a peripetie rieši i poéziou. Ako prijala ocenenie zo Senice?
Tak to ma naozaj VEĽMI teší a dodáva mi to silu ísť ďalej.

Aký je váš literárny sen?
Ten je asi nesplniteľný. Vidieť ešte v tomto živote svoju zbierku básní, ale cez normálne vydavateľstvo, aby bola dostupná v predaji a nielen vydaná v dohodnutom počte kusov pre seba.

Ako 87-ročná žena s literárnou záľubou pracuje na sebe?
Pracujem na sebe tým, že píšem aj v tomto veku, čo mi robí už určité problémy, ale núti ma to myslieť. Taktiež pomáha práca s počítačom, ale najmä vôľa nepoddávať sa.

Pani Emília ročne prečíta aj viac ako 50 kníh. Najradšej má tematiku z lekárskeho prostredia, knihy o vzťahoch (nie sladké romantické), aj dobré detektívky. Zaujala ju napríklad kniha od Alaina Thieryho Chirurgička, kde je spojené jedno i druhé a zaujímavo podané. Ako samu seba vníma, akú vizitku ako literát by si vystavila?
Som poetka ukrytá v tieni neznáma, snažím sa zachytiť vesmírnu energiu a pretaviť ju do veršov.

Po vlaňajšku a tohtoročných literárnych oceneniach, hoci aj s tieňmi straty dvoch synov, pani Emília Filipová tohto roku za najväčšie ocenenie považuje víťazstvo v súťaži „Vyslanec mieru“ z 22. marca 2016 v Divadle L+S v Bratislave. Prečo?
Obsadila som prvé miesto za poéziu s básňou  " Zelená životu ". Ako pamiatku na tento nezabudnuteľný večer, kde aj môj syn Jarko na doskách divadla strávil veľkú časť svojej profesionálnej kariery, som dostala krásnu  (a pomerne veľkú) sochu ženy vypúšťajúcej holubicu.

K oceneniam srdečne blahoželáme. A ešte postrehy porotkyne – poetky Dany Podrackej na adresu najstaršej účastníčky XXX. Literárnej Senice 2016 – Emílie Filipovej zo Svätého Petra. Autorka má 87 rokov. Je obdivuhodné, že aj v takomto veku pociťuje nevyhnutnosť zaznamenávať svoj vnútorný život prostredníctvom poézie. Pracuje so symbolikou stromu a domova. Napriek veku, je Filipovej obraznosť „mladého ducha“ a zasluhuje si verejné ocenenie Cenou poroty i empatickú spoluúčasť na jej duchovnom živote.

Text: Milan Soukup

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.