Záhorie a Záhoráci na Národnej slávnosti a festivale na Devíne

V sobotu 23. apríla 2016 sa aj viacero výprav zo Záhoria zapojilo do aktivít a programov Národnej slávnosti  a Prvého folklórneho festivalu Matice slovenskej na Devíne.
Uskutočnili sa pri príležitosti 180. výročia výstupu Štúrovcov na hrad Devín roku 1836, keď družina mladých osobností vôkol Ľudovíta Štúra na Evanjelickom lýceu v Bratislave na znak úcty k cyrilo-metodským tradíciám a našim koreňom k vlastným menám prijala aj slovanské mená. Na slávnosti sa zúčastnil i predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a ďalšie osobnosti.

Rímskokatolícku omšu pod Devínom celebroval bratislavský arcibiskup a metropolita Stanislav Zvolenský, medzi koncelebrantmi bol i biskup František Rábek. Starosloviensky otčenáš a iné sakrálne skladby zaspieval Katedrálny zbor z Dómu svätého Martina.
Arcibiskup  S. Zvolenský podčiarkol význam byzantskej misie vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu spojenej so šírením kresťanstva a s ich prekladmi liturgických textov a Svätého písma. Konštantín - Cyril zo Solúna vymyslel prvé písmo Slovanov – hlaholiku, pre zápis textov do staroslovienčiny (s pôvodne 38 znakmi, ktoré už umožňovali do písomnej podoby preniesť napríklad aj slovanskú hlásku dz a dž). Z hlaholiky sa neskôr vyvinula cyrilika a azbuka.
Popri tisícoch účastníkov z celého Slovenska na Devín smerovali aj viaceré výpravy matičiarov zo Záhoria – zo Senice, Dojča, Holíča či Skalice.
Záhorie malo svojich reprezentantov aj na Prvom folklórnom festivale Matice slovenskej pod Devínom. Vystúpili tam viaceré folklórne súbory – medzi nimi ako prvý i Folklórny súbor Skaličan zo Skalice. Ďalej  FS Podpoľanec, Šumiačan, Pohronci, Kelčovan, Osturňa, Ľudové hudby Dana Damera a Stana Baláža, FS Ťažká muzika a Trio z chotára, Matičiarik z Nových Zámkov, zaspievali viacerí sólisti.
Na hrade Devín aj z diela Jána Holého inšpirovaného Veľkou Moravou  a našimi cyrilo-metodskými tradíciami zarecitovali významní interpreti umeleckého slova – medzi nimi herci Ida Rapaičová, Jozef Šimonovič a ďalší. Medzi literátmi na hrade popri iných boli i spisovateľ Maroš Bančej, prekladateľ do macedónčiny Stojan Lekoski a iní.
V podhradí nechýbali ľudovoumeleckí remeselníci, predajcovia folklórnych predmetov či devínski vinohradníci a výrobcovia ich tradičného ríbezliaku.
Mnohí si pod hradom pripomenuli i obete komunizmu, ktoré sa nielen pri sútoku riek Dunaja a Moravy za totality v časoch železnej opony z vtedajšieho Československa usilovali dostať za slobodou do demokratického sveta, pričom mnohým sa to nepodarilo.
Kto napriek nepriaznivým poveternostným prognózam na sobotu prišiel 23. apríla 2016 na hrad Devín a aktivity Národnej slávnosti a Prvého folklórneho festivalu Matice slovenskej, určite neoľutoval. Aj mnohí matičiari zo Záhoria medzi najsilnejšie zážitky zo soboty označili spoločný spev piesne Na Kráľovej holi so stovkami folkloristov.
Do budúcnosti slávností však zaznelo, aby doterajší skôr konfesionálny charakter aktivít na Devíne sa zmenil na nadkonfesionálny a ekumenický. Podobne ako keď idea svojbytnosti Slovákov za čias Ľudovíta Štúra napríklad spojila aj osobnosti Bernolákovcov a Štúrovcov.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20160425_devin{/gallery}