„Ján Hollý nezomrel – Ján Hollý žije v nás“

„Ján Hollý nezomrel – Ján Hollý žije v nás“

V Borskom Mikuláši sme si pripomenuli 170. výročie úmrtia kňaza, básnika a prekladateľa

„Ján Hollý nezomrel – Ján Hollý žije v nás“

V nedeľu 28. apríla 2019 sme si v Borskom Mikuláši, rodisku osobnosti, pripomenuli 170

rokov od úmrtia rímskokatolíckeho kňaza, národného buditeľa, básnika a prekladateľa Jána Hollého (1785-1849).

            „Chváliť nám treba veľkých mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe...“ Takto obrazne (citáciou zo Starého zákona) podčiarkol podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Roman Sova potrebu – ctiť si osobnosti ako boli Ján Hollý, Ľudovít Štúr a ďalšie významné postavy kliesniteľov cesty k našej súčasnosti. Prihovoril sa pred pamätníkom od sochára Jána Koniarka (1878-1952), ktorý od roku 1930 stojí v Borskom Mikuláši pred rodným domom básnika Jána Hollého. „Ján Hollý bol veľký muž nášho slovenského národa, ktorý sa pričinil o to, že povedomie Slovanov, Slovákov nezostalo zaklíčené niekde v zemi. Mal nasledovníkov. Ďalšiu inteligenciu, ktorá pokračovala  v jeho práci, v jeho nastúpenom trende.“

            Spomienka na osobnosť sa začala svätou omšou, ktorú v nedeľu Božieho Milosrdenstva celebroval tamojší správca farnosti – Teodor Kamody. Po nej v chráme nasledoval program venovaný kňazovi, básnikovi a národnému buditeľovi, ktorého Štúrovci označovali aj za Otca národa, či slovenského Homéra.

            S úryvkom – šiestym spevom z eposu Svätopluk v bernolákovčine vystúpila herečka Ida Rapaičová a z básnikom Viliamom Turčánym prebásnených Hollého Selaniek (z časti Jaroslav)  recitoval herec Jozef Šimonovič, čestný občan Borského Mikuláša.

O hudobný sprievod sa postarala Laura Tománková. „Obhajobu“ osobnosti Jána Hollého v chráme zanietene predniesla rodáčka z Borského Mikuláša, znalkyňa jeho diela, a prvá čestná občianka Borského Mikuláša, literárna historička, poetka a vysokoškolská pedagogička profesorka Eva Fordinálová.

            V jej príhovore rezonovalo aj zarmútenie z ankety „Najväčší Slovák“. Zarmútil ju najmä fakt, že v stovke vybraných osobností sa meno Jána Hollého neobjavilo, hoci sú v nej Anton Bernolák a Ľudovít Štúr. A vysvetlila, prečo ju to nepotešilo. „Pretože bernolákovskú slovenčinu Ján Hollý povýšil na skutočne umelecký jazyk (a vyzdvihol ju na najvyšší piedestál)“...Nebyť Jána Hollého, nebol by medzi nimi podľa E. Fordinálovej ani Ľudovít Štúr . „Pretože, Ján Hollý keď vstúpil do našej slovenskej kultúry, a do nášho ubíjaného slovenského vedomia svojím eposom Svatopluk, vzbudil taký rozruch v slovenskej inteligencii, že to nemá obdoby podnes v našich dejinách. Vtedy, v tom čase,  (ako Vajanský neskôr napíše) keď z každej vežičky odzváňali Slovákom, keď pribúdali maďarizačné zákony jeden za druhým, keď slovenská inteligencia bola rozdelená aj jazykovo, aj konfesionálne, ...zrazu prichádza Ján Hollý s týmto veľkolepým dielom. Ukazuje naše korene,... čím sme boli, čím sme a čím budeme...“ Návšteva Ľudovíta Štúra v Maduniciach odštartovala púte na madunickú faru, „prichádza ku konfesionálnemu zjednoteniu na báze národnej…“ Iba zriedka sa podľa literárnej historičky E. Fordinálovej uvádza, že aj slovanské mená, ktoré si Štúrovci k svojim menám pridali na povestnej vychádzke na Devín roku 1836 sú  práve z Hollého eposu Svätopluk, ktorý vyšiel roku 1833 ako jedno z prvých umeleckých spracovaní našich dejín.

            Na slávnosti sa medzi hosťami z kultúrnych inštitúcií, knižníc, niektorých kresťanských vydavateľstiev, samospráv obcí a miest či Matice slovenskej zúčastnili už tradične aj starostovia obcí, kde Ján Hollý za svojho života pôsobil. Hostiteľom bol starosta Borského Mikuláša Róbert Macek , medzi hosťami nechýbali starostka Maduníc Alena Jelušová, starosta Pobedimu Martin Lednický, ani starosta obce Dobrá Voda, kde je Ján Hollý pochovaný (zomrel 14. apríla 1849) – René Blanárik.

            V kultúrnom programe sa prihovorili viacerí hostia i čestní občania nielen z Hollého rodiska či Trnavy, kde Ján Hollý študoval. Počas sprievodu od kostola k rodnému domu básnika hrala dychová hodba Búranka, potom vystúpil i spevácky zbor zo Základnej umeleckej školy v Šaštíne-Strážach, a s pásmom zostaveným z folklórnych zvykov na Záhorí a z epizód zo života mladého Jána Hollého v jeho rodisku sa predstavili deti z Detského folklórneho súboru Studnička a z miestnej Základnej školy v Borskom Mikuláši, na programe sa podieľali folkloristi združenia SĽZA (Spolok ľudovej zábavy).

            Na spomienkovej slávnosti zaznelo, že literárny a buditeľský odkaz Jána Hollého  žije aj dnes. Jeho meno nesú literárne súťaže, cena pre prekladateľov, sú po ňom pomenované ulice či školy. Hoci si v nedeľu 28. apríla 2019 verejnosť v jeho rodisku pripomenula už 170. výročie úmrtia, dôstojný program podľa literárnej historičky – profesorky Evy Fordinálovej potvrdil, že  „Ján Hollý nezomrel – Ján Hollý žije v nás.“

TEXT A FOTO: MILAN SOUKUP

{os-gal-22}

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...