Vo štvrtok 25. apríla 2019 v Dome kultúry v Skalici na podujatí Súkromnej strednej odbornej školy VIA HUMANA Skalica uviedli do života novú knihu novinárky a publicistka Petry Nagyovej a Petra a Pavla Weinwurmovcov „Margaréta biela“.
Vyšla iba nedávno vo vydavateľstve Slovart s podtitulom Príbeh dievčaťa z druhého slovenského transportu do Osvienčimu. Literárno-dramatické pásmo, ktoré precítene stvárnili a spevom i hudbou v Skalici obohatili študenti školy, priblížilo životný príbeh pani Heleny Weinwurmovej, rodáčky z Bučian, ktorá takmer 70 rokov svojho bezmála 90-ročného života prežila v Holíči a roku 2010 prevzala Cenu mesta.
Pani Helena Weinwurmová, ako v príhovore uviedla riaditeľka SSOŠ VIA HUMANA Dana Dorothea Mikulová, bola takmer dve desaťročia spojená s touto vzdelávacou inštitúciou. Teta Hela, ako ju dôverne oslovovali v škole, na základe svojho životného príbehu „vydala svedectvo o krutostiach holokaustu, ale aj o sile – šíriť lásku a umení odpúšťať aj napriek krutej životnej skúsenosti...“ D. D. Mikulová zároveň podčiarkla: „Svet, ktorého sme súčasťou, potrebuje pozitívne príklady lásky a dobroty, aby sa premieňal, utváral a zdokonaľoval...“
Auditóriu sa prihovorili aj primátorka Skalice Anna Mierna i primátor Holíča Zdenko Čambal, poslanec Trnavského samosprávneho kraja, ktorý okrem iného povedal: „Som presvedčený, že aj toto dnešné podujatie má svoj význam, a svoj odkaz v časoch, keď sa bagatelizuje – či už to bol židovský holokaust, rómsky holokaust, keď sa zvyšuje význam bývalého takzvaného Slovenského štátu a taktiež sa dehonestuje význam Slovenského národného povstania. To sú fakty a skutočnosti, o ktorých musíme hovoriť, a musíme spomínať aj tých ľudí, ktorí pri týchto hrôzach boli, ktorí ich prežili a ktorí vydali o týchto hrôzach svedectvo. Toto nech máme navždy na pamäti – hlavne tí mladí…“
Medzi hosťami od nás i zo zahraničia (z Kanady či Izraela), boli aj syn Peter Weinwurm s manželkou, dcérou a ďalšími príbuznými a blízkymi, priateľkami pani Heleny i zástupcovia kultúrnych inštitúcií, samospráv, škôl, knižníc i médií.
Osudy pani Heleny, ktorú ako 16-ročnú odvliekli do koncentračného tábora, sa v literárno-dramatickej podobe odvíjali na scéne ako to najplastickejšie svedectvo, čím táto skromná, a svojím životom i obdivuhodná žena musela prejsť. Narodila sa v Bučanoch ako Helena Weissová 24. apríla 1925, zomrela 22. apríla 2015 a pochovaná je v Bratislave.
Po uvedení novej knihy do života v Bratislave 24. apríla, vo štvrtok 25. sa tak stalo v Skalici za účasti spoluautorov – Petry Nagyovej, žijúcej v španielskej Andalúzii a Petra Weinwurma, žijúceho v Kanade. V piatok 26. apríla 2019 knihu predstavia v Holíči.
Počas besedy Tomáš Mikula s autormi knihy Petrou Nagyovou a Petrom Weinwurmom popísali nielen samotný dvaapolročný proces tvorby, kým kniha uzrela svetlo sveta, ale aj množstvo spomienok na osobnosť pani Heleny. V knihe jej synovia Peter a Pavel priniesli aj „pohľad novej generácie na prežitú maminu tragédiu a cez jej príbeh skúmajú aj svoju vlastnú identitu“.
Kým sa do novej knihy „Margaréta biela“ začítate, trebárs aj vo fonde Záhorskej knižnice v Senici, vyberám z nej aspoň torzo z Prológu Petry Nagyovej. „Držíte v rukách knihu, ktorá je rekonštrukciou príbehu Heleny Weissovej, neskôr Weinwurmovej, ktorá sa 27. marca 1942 ocitla spolu so sestrou Aničkou medzi 703 mladými dievčatami v prvom západoslovenskom transporte z bratislavskej Patrónky do Osvienčimu. Je to príbeh, mladého dievčaťa, ktoré dospievalo v ženskej časti nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, do ktorého o pár týždňov nasledovala aj jej ďalšia sestra Šárka. Helenini rodičia, ako aj jej pätnásťročný brat Róbert a ďalší bratia, boli nacistami odsúdení na smrť...Helenin príbeh prináša svedectvo doby, v ktorej sa môže znenazdajky ocitnúť ktokoľvek a stať sa v nej nežiadúcim...“
TEXT A FOTO: MILAN SOUKUP
{os-gal-19}