XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Júlia Platková, Alexandra Tokarčíková, Nguyen Hoang Anh, Nikoleta Preložníková a Adriána Kondlová

XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Júlia Platková, Alexandra Tokarčíková, Nguyen Hoang Anh, Nikoleta Preložníková a Adriána Kondlová

Čestné uznania

Nazrime ešte telegraficky medzi ocenených čestnými uznaniami. Buď pohľadom do ich dotazníkov, alebo vyjadreniami porotcov.

Júlia Platková z Plavnice – čestné uznanie za poéziu v I. kategórii - očami poetky Dany Podrackej. „Báseň s názvom Príroda má tri časti je zaujímavá zasadením lyrického subjektu do prírodných procesov. Autorka je - kvapky, les, drevo, rosa, vietor, slnko, obloha, zem i tieň. A práve onen tieň je podobenstvom človeka. Je to názorný príklad básnenia ako spodobnenia eidetickej vlohy – vizuálnej predstavivosti, ktorú máme v detstve. Básnici si ju po celý zvyšok života snažia uchovať.“

Nguyen Hoang Anh, v škole nazývaná Anička, je 13-ročná študentka na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Získala čestné uznanie za prózu v I. kategórii.
Má veľmi veľa literárných vzorov, ale Charles Dickens, Joanne Rowling a Anne Frank sú jej najväčšími vzormi. A má aj zaujímavé krédo, či myšlienku, ktorá jej pomáha zvládať aj problémy.
„Keď sa nad tým zamyslím, vždy ma motivoval výrok Billa Gatesa: ,,Pokiaľ iba pokojne sedíte, hodnota toho, čo máte, klesne dosť rýchlo na nulu.”
Pri Literárnej Senici jej veľmi pomohli rodičia, „moja bývala triedna zo ZŠ, ktorá je teraz na materskej a s ktorou mám veľmi dobrý vzťah Kristína Dobrovská a moja tohtoročná profesorka slovenského jazyka Tatiana Vereščáková. Avšak okrem učiteľov a rodičov mi veľmi pomohli niektorí spolužiaci, ktorým som veľmi vďačná.“
Z postrehov porotcu Karola Csibu  aspoň pár viet. „Súťažný text  Nguyen Hoang Anh z Bratislavy sa nebojí vyrovnávať s traumatickým historickým výsekom dejín, čo nie je jednoduché. Oceňujem prehľadnosť v rozprávaní, zvládnutie chronológie a informačnú nasýtenosť prózy. Text je vo viacerých ohľadoch aktuálny aj dnes...“

Alexandra Tokarčíková z Považskej Bystrice získala čestné uznanie za prózu v II. kategórii. Je 15-ročnou študentkou na Gymnáziu v Púchove.
V budúcnosti by sa chcela venovať vede. Je zaľúbená do chémie.
„Na druhú stranu sa naozaj rada učím angličtinu a slovenčinu. Z angličtiny by som si rada urobila aj štátnice. Mojou najväčšou ambíciou je naučiť sa rozprávať krásnou slovenčinou. Plynulou, mäkkou a ľubozvučnou.“
Ako sa jej súťažné práce rodili?
„Texty, ktoré som posielala do súťaže, som mala napísané už pred približne rokom. Asi každý mesiac som sa k nim vrátila a upravila ich do lepšej podoby.“
O čie rady sa opierala?
„O rady Mgr. Martiny Bolekovej (niekdajšia víťazka hlavnej ceny za poézhiu na LSLN – poznámka M.S.). Každý môj doterajší text mi skontrolovala a vyjadrila k nemu svoj názor. Bez tejto mojej učiteľky slovenčiny by som sa k písaniu nedostala.“
Čo u Alexandry ocenili porotcovia, zistíme z poznámok Karola Csibu. „V jej písaní sa zaujímavo prelínajú 2 roviny: prvá je racionálna a mapuje kontúry vonkajšieho sveta, v tej druhej sa nenásilným spôsobom odhaľuje krása iracionálnosti;- zachytený svet je formovaný na pozadí pocitov, mimoriadny význam má vnútorná stránka prežívania;- dával by som si trochu pozor na patetickejšie momenty, ktoré sú ale v tomto prípade nenápadné;- autorka sa nebojí súvetí, zvláda ich uspokojujúco; - oceňujem neprvoplánový pohľad na subjektívne prežívanie jednotlivca.“

Nikoleta Preložníková z Bánova získala čestné uznanie za poéziu v III. kategórii. Má 18 rokov a študuje na Strednej odbornej škole v Kálnej nad Hronom.
Literatúre, hlavne poézii, sa začala venovať vo svojich dvanástich rokoch. Verše vtedy boli jej jediným útočiskom. Nikdy predtým a ani  dlho potom ju vraj nenapadlo, že „sa z toho stane vášeň a láska, ktorá by ovplyvňovala v podstate celý môj život.“
Momentálne je prváčkou na strednej odbornej škole so zameraním na grafiku digitálnych médií.
„Ukončila som štúdium, ktoré by ma delilo tento rok len pár mesiacov od maturity a neľutujem to, pretože ja osobne si myslím, že človek stráca omnoho viac energie a chuti do života, ak  študuje to, čo ho nebaví, robí to, čo ho nebaví a bude to robiť po zvyšok svojho života. Som na mieste, ktoré ma v žiadnom prípadne neoberá o energiu, práve naopak a tiež robím a študujem to, čo ma baví  bez ohľadu  na to, že som opäť na začiatku. Po ukončení štúdia by som chcela pokračovať na VŠ v štúdiu žurnalistiky.“
A ešte pár viet poetky Dany Podrackej na Nikoletinu adresu. „Tri básne Nikolety Preložníkovej sú zaujímavým triptychom stupňovanej túžby po láske, ktorá sa chce ocitnúť až v oceáne viery, až vo svätostánku milosti lásky. Počiatočné slová básní sú ako iluminácie, „namaľované“ tučným písmom, za ktorými pokračuje verš. Keby sme si prečítali tieto iluminácie za sebou, vznikol by verš: V hrudi Aj dnes Žobrem. Vyjadruje to srdcervúcu túžbu po trojjedinej láske: v tele, v duši i v duchu. Tento spôsob písania má svoje výšiny, ale aj svoje horizonty, pretože poézia lásky je vždy ešte aj o niečom inom.“

Ešte jedno čestné uznanie. V najstaršej – III. kategórii za prózu ho získala Mgr. Adriána Kondlová z Trnavy. Čo u nej ocenila porota – hodnotením Karola Csibu? „Oceňujem autorkino využitie a rozpracovanie intímnej atmosféry;- pre mňa trochu na polceste zostala duchovná stránka textu, ktorý tak prekryli abstraktné obrazy a snaha o pocitové zvnútornenia banálnej existencie hrdinov;- zaujímavá je práca s jazykom, autorka sa nebojí jeho najjemnejších odtieňov, necháva ich naplno doznieť;- čo je dobré, nebojí sa priznať aj tie najelementárnejšie city (láska a pod.), čo nie je v modernej literatúre až také pohodlné a bezpečné (takéto písanie nie je vždy kreatívne a neraz pracuje s veľkou dávkou pátosu);- autorka má svoj jednoznačný názor a nemá strach prezentovať ho...“
Za svoje doteraz najvýznamnejšie ocenenia považuje Adriána Kondlová tie zo Súťaže o cenu Slovenského učeného tovarišstva- cena primátora 2015, čestné uznanie, Literárny Zvolen, čestné uznanie 2015.
Ako vníma význam literárnych súťaží pri cibrení talentov?
„Každá súťaž je v rámci rozvoja veľmi podstatná. Tvorcom nastavuje zrkadlo a motivuje ich - dať svoje myšlienky na papier. Všetko, čo napíšem, najprv existuje  v krátkych zápiskoch a v  predstave o výsledku. No nie vždy dostanú moje predstavy aj skutočne pevný tvar uceleným príbehom, čo ma neskôr mrzí, lebo pamäť nie je tým najspoľahlivejších médiom na ukladanie informácií. Pri súťažiach je na nezaplatenie  spätná väzba. Veď asi každý autor pristupuje k svojmu textu ako k „svojmu dieťaťu“ a súcitne mu odpúšťa chyby a prehrešky, aj keď si to veľakrát neuvedomuje. Citová pridaná hodnota nám niekedy zatvára oči pred čitateľmi. A tí sú podstatní, najmä tí skúsení. Ak môžem parafrázovať slová Pavla Tomašoviča, začínajúci autori potrebujú zo všetkého najviac zanietených čitateľov.“ Ako na sebe súťažiaca pracovala? „Len sa snažím vypísať si dušu.“
O čie rady sa doteraz najčastejšie A. Kondlová pri svojom literárnom raste opierala?
„V mnohom mi pomohli viacerí ľudia, pre ktorých je literatúra podstatnou súčasťou ich života. Napríklad aj literárne zbehlého Trnavčana Romana Beňa (viacnásobne ocenený aj v LSLN – poznámka M.S.), ktorého cenné rady, a úprimnú spätnú väzbu, si vážim.“
Odkaz  Adriány Kondlovej pre konkurentov, rovesníkov a priateľov, ktorí šli v  XXX. LSLN 2016 v Senici s kožou na trh a podelili sa o svoje skúsenosti?
„Aby nikdy neodkladali svoje „perá“ len preto, že budú mať pocit, že to čo robia nemá v tomto svete zmysel. Aby nestrácali čas pochybnosťami, nebáli sa chýb a boli šťastní pri svojej tvorbe. A snáď aj to, aby v Senici stretli blízke duše, s ktorými prežijú ešte nejedno literárne dobrodružstvo. Ostatné snáď príde samo.“
A namiesto pozvánky do Senice nabudúce ešte „reklamný“ slogan na našu súťaž (s podmienkou, aby obsahoval len 4 slová s hláskami L,S,L,N) vo verzii podľa Adriány Kondlovej z Trnavy?
Len snívať v literatúre nestačí.

Všetkým oceneným srdečne blahoželáme, držíme palce pri ich ďalšej literárnej tvorbe a želáme veľa úspechov. Bude nás v Senici tešiť na LSLN zasa dakedy – dovidenia.

Text: Milan Soukup

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.