XXXII. LITERÁRNA SENICA LADISLAVA NOVOMESKÉHO 2018 - Mária Juríková - 3. miesto v II. kategórii za prózu

O Márii Juríkovej z Piešťan, ak by sme chceli byť výstižní a vtipní zároveň, by sme mohli povedať, že oficiálne má iba okolo 4 a pol roka, hoci žije už od roku 2000.

Narodila sa totiž 29. februára a ten deň sa v kalendári od jej narodenia častejšie nenachádzal. No vraví, že píše už od 13-tich, tak má určite viac rokov. Jej literárne ambície sú „skromné“. Veď nechce „veľa“: „Moja literárna ambícia nesiaha vysoko – túžim sa stať svetovo uznávanou autorkou alebo aspoň uchmatnúť si Bookera či Pulitzerovu cenu. Prirodzene, reálne túžim skôr po žurnalistických úspechoch než po beletristických oceneniach. Túžim popularizovať kultúru a vniesť ju do prostredia slovenských miest, stretávať sa s kreatívnymi ľuďmi a podobne.“ Bude isto zábavné – spoznať študentku tohto roku veľmi úspešnej školy v našej súťaž – Gymnázia Pierra de Coubertina v Piešťanoch.

Ktoré svoje literárne ocenenie se doteraz ceníš najviac?
- Ocenenie na súťaži Medziriadky 2018; Prvé miesta v pretrvávajúcej súťaži Ohnivé pero.

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považuješ za najvýznamnejšie?
- O rozvoj, respektíve podporu literárnych talentov, sa najväčšmi, podľa mňa, zaslúžili Medziriadky, ktoré svojou činnosťou a týždenným workshopom s pozvanými hosťami tvarujú charakter mladých autorov z celého Slovenska.

Čo pre teba znamená ocenenie v XXXII. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2018?
- Ocenenie pre mňa znamená osobný i kariérny úspech a určitý posun v literárnej ceste autorky.

Tvoj literárny vzor?
- Literárnym vzorom pre mňa bola Jane Austen, schopná obrazne zachytiť každý detail okolia či črtu ľudskej tváre tak verne, že ma preniesla do obdobia svojho života a pôsobenia. Takisto som na nej obdivovala vzdorovitosť voči okoliu prejavovanú pôsobením v nepopulárnej sfére a odmietnutím rodičovských príkazov k sobášu. Považujem ju za silnú ženu, čo sa autorsky prejavuje i v jej tvorbe a postavách, a teda aj skvelú literárnu autorku kritizujúcu konvencie a neisté ideály.

Máš svoje krédo, obľúbenú myšlienku, ktorá ti pomáha zvládať aj ťažké situácie?
- Favoritom medzi myšlienkami sa stali slová R. Fábryho – „Za cenu umenia prichádzame o umenie.“ Citát je aplikovateľný na slovenskú i svetovú literárnu scénu, v ktorej sa snaží byť každý umelcom a tvoriť umenie, výsledkom však býva klišé gýčová óda na brak. Samozrejme, stále sa vyskytujú skvelí, nesmierne talentovaní prozaici i poeti a vďaka nim máme byť na čo hrdí, zároveň k nim vzhliadam a sú mi vzormi.

Tvoje ambície po zavŕšení štúdií?
- Som študentka štvrtého ročníka všeobecného gymnázia, ďalej sa však chcem venovať literárnej vede a kritike, aby som si mohla úspešne splniť sen aplikovania literárnych vedomostí v praxi; zaujíma ma i žurnalistika a osudy ľudí hýbajúcich sa v rovine umenia na Slovensku.

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si v Senici uspela?
- Pracovala som na sebe v oblasti žurnalistiky – viedla som školský časopis a prispievala do lokálnych médií, zapájala sa do mestom organizovaných akcií a reportážne ich spracovávala.

Kto ti doteraz najviac pomohol literárne rásť?
- Literárne ma formovala ešte na základnej škole Mgr. Danica Bániková, ktorá mi vštepila základné vedomosti o tvorbe textu. Na strednej škole v tomto pokračoval, žiaľ, už zosnulý pedagóg Mgr. Štefan Beko, ktorý ma zasvätil do radostí divadla, divov žurnalistiky a možností literatúry. Jeho dielo potom prevzala PaedDr. Ivana Papcunová, ktorá mi rozšírila obzory a pomohla v zlepšovaní štylistiky, vhodnejšom vyberaní slovnej zásoby. Vždy ochotne pomohla, keď som potrebovala. Zároveň stojí i za publikáciou mojich článkov.

Kniha, ktorá ťa naposledy oslovila?
- Naposledy ma výnimočne oslovila stará, ale stále veľmi aktuálna kniha Prekrásny nový svet svojou skvelo skrytou kritikou minulého režimu, paralelou na lídrov a celkovou politickou atmosférou diela.

Pokúsiš sa formulovať svoju literárnu „navštívenku“ charakterizujúc samú seba v rozsahu (Tuctových) 12, pritom „netuctových“ slov?
- Dvanásť tuctových ani netuctových slov nestačí na zachytenie mojej neegoistickej, teatrálnej osobnosti.

Ak už zbieraš námety na svoju prvú knihu, o čom bude?
- Námet na moju knihu bude čerpať z oblasti spoločnosťou zničených umelcov snažiacich sa zmeniť nielen seba, ale i spôsob vnímania umenia a ľudskej osobnosti ako takej.

O čom sa málo alebo nedostatočne hovorí, ale malo by?
- Nehovorí sa o mentálnom zdraví a vhodnej prevencii.

Čo želáš rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa na LSLN 2018 prišli ako ocenení podeliť o svoje skúsenosti?
- Mojim rovesníkom želám, aby si dosýta užili preberanie cien, stretli nových skvelých ľudí, poprípade si i vychutnali občerstvenie zadarmo.

Ako súťažné texty Márie Juríkovej hodnotili porotcovia? Takto tvorbu Márie Juríkovej vnímala Soňa Uríková: „Zaujímavé motívy v texte a citeľný cit pre vedenie čitateľovej pozornosti sú v texte často stratené pri nadužívaní prívlastkov, nejasných informácií či zbytočných tajomstiev. Autorka však cielene pracuje s motívmi a štruktúrou rozprávania.“ A ešte súťažiaca očami Marka Vadasa: „Poviedka Zrkadlá Márie Juríkovej bola najrozsiahlejšia zo všetkých súťažných príspevkov, a predsa pôsobila kompaktne. Je to kompozične dobre zvládnutý text o obraze človeka v hľadáčiku fotoaparátu, na ploche zrkadla, alebo v očiach druhých ľudí. Autorka má vypracovaný štýl, bohatý jazyk a pohotové postrehy.“

Srdečne blahoželáme k oceneniu.

Fotografie Máriu Juríkovú zachytili 6. decembra na rozborovom seminári ocenených autorov s porotou v Záhorskej knižnici v Senici a pri vyhlásení výsledkov v Základnej umeleckej škole v Senici.

FOTO: MILAN SOUKUP, JÚLIA KUBÍKOVÁ

{gallery}20181207_lsln_jurikova{/gallery}