Zomrel básnik Jevgenij Jevtušenko. Zostal aj v prekladoch a ilustráciách umelcov zo Záhoria.

Zomrel básnik Jevgenij Jevtušenko. Zostal aj v prekladoch a ilustráciách umelcov zo Záhoria.

1. apríla 2017 vo veku 84 rokov zomrel v USA jeden z najznámejších a najuznávanejších ruských básnikov, prozaikov i filmárov - Jevgenij Jevtušenko (1932-2017). Jeho básnickú tvorbu v prekladoch do slovenčiny zachovali tiež naši poeti a prekladatelia – senický rodák Ján Majerník (1936) a v detstve v Senici žijúci Ľubomír Feldek (1936). V roku 1988 vo Vydavateľstve SMENA vyšiel aj výber z tvorby Jevgenija Jevtušenka „Len aby z toho niečo nebolo...“, do ktorého ilustrácie vytvoril akademický maliar, vysokoškolský pedagóg, prorektor Akadémie umení v Banskej Bystrici, rodák z Jablonice, profesor Ľudovít Hološka (1943). Roku 2007 vo Vydavateľstve Ex Tempore, založenom senickým rodákom Ivanom Panenkom, vydali i básnickú zbierku Jevgenija Jevtušenka - „Ludská tvár“ s  Feldekovými prekladmi.

Jevgenij Jevtušenko sa narodil na Sibíri v Irkutskej oblasti ako dieťa geológov - syn pobaltského Nemca – Alexandra Rudolfoviča Gangnusa (1910-1976) a Zinajdy Jermolovny Jevtušenkovej (1910-2002), ktorá bola i speváčkou. V Jevtušenkovom životopise  sa neraz uvádza aj (chybný) rok narodenia 1933. Súviselo to s prijatím maminho dievčenského priezviska. Zmenu u Jevgenija mohli vo vtedajšom Sovietskom zväze legalizovať iba do veku dieťaťa 12 rokov, a tak aj vďaka „milosrdnej lži“ a dokladom s rokom narodenia 1933 poznáme dnes básnika prekladateľa, filmára, publicistu i režiséra pod menom Jevgenij (Alexandrovič) Jevtušenko. Spolu s básnikmi Róbertom Roždestvenským (1932-1994), Andrejom Voznesenským ( 1933-2010) i svojou prvou manželkou poetkou Bellou Achmadullinou (1937-2010), pre ktorú bol  J.J. (1956-1959) prvým zo štyroch manželov, patrili k predstaviteľom prúdu novej poézie.
Jevgenij Jevtušenko bol aj za sovietskej éry označovaný za komunistického básnika, no už vtedy sa zastával disidentov, vystupoval proti okupácii Československa v roku 1968 i proti vyhosteniu Alexandra Solženicyna (1918-2008), a voľne cestoval po svete. Bol i čestným členom Americkej akadémie umení a Európskej akadémie vied a umení.
Z prozaickej tvorby J. Jevtušenka medzi najznámejšie patria zaiste „Kde rastú najkrajšie jahody“ (Slovenský spisovateľ 1984) v preklade Felixa Kostolanského a s veršami v preklade Jána Majerníka, ale tiež „Nezomieraj pred smrťou“ - mimoriadny epický román o živote, láske a politike vtedajšieho Ruska (vyšlo po česky roku 1996 vo Vydavateľstve JAMA).
V júni roku 2005 bol Jevtušenko hosťom na ART FILME v Trenčianskych Tepliciach a svoju poéziu vtedy predniesol aj osobne na Staromestských letných hrách na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Jevgenij Jevtušenko bol po páde sovietskeho režimu i viceprezidentom ruského PEN – Klubu, striedavo žil v Rusku a USA, v štáte Oklahoma, kde pôsobil od roku 1991 ako pedagóg na univerzite v Tulse a tam podľahol rakovine 1. apríla 2017. Pochovaný chcel byť na cintoríne v spisovateľskom mestečku Peredelkine, a jeho hrob má byť neďaleko hrobu Borisa Pasternaka (1890-1960).
Jevgenij Jevtušenko spolupracoval i s hudobníkmi – napríklad s Dmitrijom Šostakovičom (1906-1975) pri vzniku jeho 13. symfónie Babij Jar. Roklina Babij Jar – dnes je už súčasťou ukrajinského Kyjeva, bola miestom masových popráv (100-150-tisíc obetí) civilného obyvateľstva, hlavne Židov, Rómov, ale i sovietskych vojnových zajatcov. Popravy vykonali nacistické vojská a ukrajinskí kolaboranti počas okupácie oblasti, najmä v roku 1941.

Text a foto: Milan Soukup

 

{gallery}20170404_jevtusenko{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.