Básnik Pavol Stanislav Pius a hokejista Žigmund Pálffy pribudli na Záhoráckej stene slávy

Básnik Pavol Stanislav Pius a hokejista Žigmund Pálffy pribudli na Záhoráckej stene slávy

16. augusta 2018 počas tradičného podujatia Nočná Senica slávnostne odhalili na Záhoráckej stene slávy pri Mestskom kultúrnom stredisku v Senici dve nové slniečka - ozubené kolieska s menami básnika Pavla Stanislava Piusa a hokejistu Žigmunda Pálffyho. Sú tak siedmou a ôsmou významnou a výnimočnou osobnosťou, ktoré prispeli k zviditeľneniu Záhoria a pre Slovensko i svet nám pomáhali budovať pocit hrdosti na náš región. Doteraz sa už na Záhorácku stenu slávy dostali hviezdičky herečky národnej umelkyne Márie Kráľovičovej, speváčky Jany Kocianovej, libretistu Pavla Braxatorisa (1909-1980), divadelníčky Anny Gamanovej (1958-2001), džokeja Jaroslava Brečku a maliara – in memoriam národného umelca Jána Mudrocha (1909-1968).

Na slávnosti s primátorom Senice Branislavom Grimmom boli prítomní tiež predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, poverená primátorka partnerského mesta z Poľska Dorota Subda a nechýbal prezident Záhoráckej svojpomocnej sebjestačňí republiky Pavol Nemec Lelin – jeden z iniciátorov vzniku Záhoráckej steny slávy už od roku 2015 pomáhajúcej rozvíjať zdravé povedomie i hrdosť obyvateľov Záhoria na výnimočné osobnosti, ktoré prispeli k úspechom regiónu a pozdvihli úroveň nášho pôsobenia v rôznych oblastiach.
Program moderovali Ľuboslava Pavesková – pedagóg Základnej umeleckej školy v Senici a František Harnúšek, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Senici. Účinkoval v ňom mládežnícky Orchester hasičského zboru z partnerského poľského mesta Pultusk, ktorý tam vznikol už roku 1900. Dnes má 48 členov, v repertoári cirkevnú, vážnu, zábavnú, pochodovú a tanečnú hudba a od roku 2009 pracuje pod vedením kapelníka Andrzeja Kalinowského.
Ťažisko Nočnej Senice bolo venované osobnostiam, ktorých mená pribudli na Záhoráckej stene slávy. Ich životné príbehy sa pred divákmi na Námestí oslobodenia v Senici odvíjali v textoch moderátorov, v rozhovoroch s nimi, v oceneniach ich prínosu pre Záhorie, Trnavský kraj i Slovensko zo strany primátora Senice Branislava Grimma a trnavského župana Jozefa Viskupiča. Obrazom bolo slovo sprevádzané video-medailónmi z veľkoplošnej obrazovky. Z ich biografií sme vybrali.

Básnik Pavol Stanislav Pius

Pavol Stanislav Pius sa narodil 6. mája 1943 v Nemčiňanoch ako druhorodený syn matke Matilde a vychovali ho starí rodičia Pavol a Ema Kesegovci. Študoval na odbornom učilišti v Partizánskom a na Gymnáziu J. Kráľa v Zlatých Moravciach, kde zmaturoval. Pomaturitné štúdium skončil v Osvetovom ústave v Bratislave (odbor záujmovo-umeleckej činnosti). Prešiel mnohými zamestnaniami. Už v Partizánskom sa prejavil jeho herecký talent... V Nitre pôsobil ako samostatný odborný pracovník v PKO, kde mal na starosti divadlá, koncerty, výtvarníkov, fotografov a hudobné skupiny. Vtedy spoznal aj svoju manželku Máriu.
Keď Pavol Pius s bratom Miroslavom napísali 7-stranový otvorený list Gustávovi Husákovi proti vstupu sovietskych vojsk na územie Československa v roku 1968, prácu v kultúre mu zakázali. Až po rehabilitácii v roku 1989 sa k pôvodnej profesii mohol vrátiť ako samostatný odborný pracovník v Dome kultúry v Senici, kde pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 2003. V Senici žije od roku 1976 a venuje sa nielen poézii, ale i svojej veľkej záľube – hodinárstvu. „Hodinky každému vykajú, len jednému človeku t(y)kajú. Viete komu? Hodinárovi.“ Rozosmial publikum z pódia básnik Pavol Stanislav.
Písať začal v roku 1964. Prvé básnické zbierky mu vyšli v roku 1976 a 1978 a potom dlhší čas netvoril. Až v roku 1989, keď išiel s manželkou na výlet na Velehrad, napísal báseň „Pieseň“ s 84 veršami, ktorá je dodnes jeho najdlhšou básňou. Na základe jeho tretej zbierky „Duša utajená v husličkách“ (1992) ho prijali do Spolku slovenských spisovateľov. V roku 2000 prevzal v Budmericiach za zbierku básní „Požehnaním požehnané“ prémiu Paula Rusnáka, predsedu svetového kongresu Slovákov z USA. Medzi doteraz mnohými oceneniami získal napríklad tohto roku i Ocenenie Konferencie biskupov Slovenska za poéziu Cenu Fra Angelica 2018. Vyšlo mu už 22 básnických zbierok, z nich osem bolo i preložených do nemeckého, francúzskeho, macedónskeho, ruského, talianskeho, anglického, španielskeho a českého jazyka a patrí tak aj medzi najprekladanejších autorov u nás. Z hľadiska literatúry a poézie zvlášť treba spomeňme i pôsobenie Pavla Stanislav Piusa v porotách rôznych literárnych súťaží i jeho pomoc mladým básnickým talentom (Literárna Senica Ladislava Novomeského, Literárne dni Gymnázia Janka Kráľa Zlaté Moravce, Literárne Topoľčany, súťaže literárnych klubov Považská Bystrica, Klubu pri Západoslovenskom múzeu Trnava a iných). Jeho poézia zaznela i v Slovenskom rozhlase a v televízii, a roku 1978 vyšli jeho básne z cyklu „Túžba po domove“ zhudobnené zaslúžilým umelcom Bartolomejom Urbancom a knižne vo vydavateľstve OPUS a Slovenskom rozhlase Bratislava.

Hokejista Žigmund Pálffy

Žigmund Pálffy je jedným z najtalentovanejších slovenských a svetových hokejistov. Zaznelo včera pri jeho charakteristike. Narodil sa v Skalici 5. mája 1972. Bol viacnásobným hokejovým reprezentantom Slovenska. Začínal futbalom, hokej bol jeho pridruženou obľúbenou športovou aktivitou. V žiackych kategóriách bol dvakrát vyhlásený dokonca za najlepšieho futbalistu skalického okresu. V piatej triede na základnej škole sa rozhodol dať prednosť hokeju. S naším mestom ho spájajú roky 1987 – 1991, keď sa v Strednom odbornom učilišti v Senici učil za kuchára. Vtedy mu vraj pani učiteľka Huttová povedala: „Žigmund uč sa, lebo ten hokej ťa neuživí.“ Snažil sa z neho v rozhovore čo-to vtipné vypáčiť moderátor František Harnúšek. Žigo mu však oponoval - „O tom som počul už na základnej škole, nie na strednej...“ „Ono, v prvom rade by som chcel povedať, že škola nebola pre mňa taký nejaký odraz do mojej kariéry, ale patrilo to k tomu. A ja som vedel, že musím vyštudovať aspoň tú strednú školu, aj keď to bolo odborné učilište,čo ďakujem Senici, že ma nechala vyštudovať, pani Eve Zelenkovej, asi tu neni, už je na dôchodku, a pre mňa bol dôležitý hokej. Ja som mal číslo jedna hokej...“ Zdôveril sa Žigmund Pálffy divákom na námestí v Senici. Z jeho športovej kariéry ďalej vyberáme. Ako 18-ročný hráč, ktorý výrazne výkonmi prečnieval nad rovesníkmi, v sezóne 1990/1991 prestúpil zo Skalice do AC Nitra, ktorá bola účastníkom vtedajšej najvyššej súťaže v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR). Vytvoril tam legendárnu útočnú dvojicu s Jozefom Stümpelom, s ktorým sa neskôr stretol aj v NHL v tíme Los Angeles Kings a v slovenskej reprezentácii.
Potom pôsobil v trenčianskej Dukle. V roku 1992 bol najproduktívnejším hráčom československej ligy (74 bodov), najlepším strelcom i členom československého All-Stars tímu. Najproduktívnejším hráčom ligy bol aj v roku 1993 (79 bodov). V poslednom ročníku federálnej súťaže nastrieľal 38 gólov a stal sa majstrom ligy.
Jeho talent a kvality neunikli skautom z kanadsko-americkej NHL. Prvú sezónu tam odohral v sezóne 1993/1994, keď hral za New York Islanders. Tím si ho vybral v drafte 1991 z 26. pozície. Prvý zápas odohral 7. januára 1994 a prvý gól dal 21. januára 1995). No už v sezóne 1995/1996 sa s 43 presnými zásahmi a 87 bodmi bol najlepším strelcom a najproduktívnejším hráčom klubu. Titul najlepšieho strelca a najproduktívnejšieho hráča Islanders zopakoval v sezóne 1998/1999. V sezóne 1999/2000 prestúpil do Los Angeles Kings a stal sa tam druhým najproduktívnejším hráčom (66 bodov). V nasledujúcom ročníku už bol najlepším strelcom a najproduktívnejším hráčom a zaradili ho do All-Star Game 2001. Svoj 500. bod v kanadsko-americkej hokejovej lige dosiahol 21. novembra 2001 v zápase proti Calgary Flames. Najlepším strelcom klubu sa stal i 2001/2002 a 2002/2003. V tom ročníku si za 85 dosiahnutých bodov vyslúžil aj titul najužitočnejšieho hráča Los Angeles. Počas lockoutu v NHL (sezóna 2004/2005) sa Žigmund Pálffy predstavil v slovenskej extralige, vo svojom materskom klube HK 36 Skalica, neskôr hral za HC Slaviu Praha v českej extralige. Do NHL sa vrátil v sezóne 2005/2006 v Pittsburgh Penguins. V drese "tučniakov" sa na ľade objavil v 42 zápasoch, strelil 11 gólov a na 31 prihral. 17. januára 2006 v 33 rokoch vyhlásil ukončenie kariéry pre zdravotné problémy. V 12 sezónach v NHL odohral 684 zápasov v základnej časti a získal v nich 713 bodov (329 gólov a 384 prihrávok). Do play off sa dostal trikrát, vždy s Los Angeles Kings. Na ľad sa skalický odchovanec vrátil v sezóne 2007/2008 v HK 36 Skalica, stal sa najproduktívnejším hráčom slovenskej extraligy, v 59 stretnutiach nazbieral 99 bodov za 37 gólov a 62 asistencií, čím vyrovnal rekord Pavla Demitru.
Nezabudnuteľné zážitky pripravil Žigmund Pálffy priaznivcom slovenskej hokejovej reprezentácie. V reprezentačnom mužstve sa predstavil v 64 zápasoch (36 gólov). V reprezentácii do 20 rokov získal v roku 1991 na svetovom šampionáte tejto kategórie bronzovú medailu. V roku 1994 hral na zimných olympijských hrách a bol najproduktívnejším z celého turnaja. Na majstrovstvách sveta reprezentoval 1996, 1999, 2002, 2003 a 2005. So slovenskou reprezentáciou získal zlatú medailu z MS 2002 v Göteborgu, keď vo finálovom zápase proti Rusku prihral Petrovi Bondrovi na víťazný gól. Bronz získal na MS 2003 vo Fínsku, kde bol s 15 bodmi najproduktívnejším hráčom. Na Svetovom pohári 2006 odohral za Slovensko 3 zápasy. Slovensko reprezentoval i na zimnej olympiáde v kanadskom Vancouvri 2010, kde slovenský tím bol štvrtý. Športovú kariéru definitívne ukončil v roku 2013. Toľko sme ilustračne zo života osobností vybrali z ich charakteristík, ktoré odzneli včera počas Nočnej Senice, a mnohé nájdete aj na webovej stránke Mesta Senica v sekcii Záhorácka stena slávy.

Obom oceneným osobnostiam - básnikovi Pavlovi Stanislavovi Piusovi i hokejistovi Žigmundovi Pálffymu srdečne blahoželáme k umiestneniu ich „slniečka - ozubeného kolieska“ na Záhoráckej stene slávy v Senici 16. augusta 2018. Do ďalšieho života im želáme najmä pevné zdravie, šťastie a ďalšie úspechy v osobnom živote i v práci.

Text a foto: Milan Soukup

 

{gallery}20180817_stena{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.