Jedineční júloví jubilanti - Jozef Škarnicel (140), Juraj Pavlín Bajan (225), Andrej Radlinský (200), Ľudo Zúbek (110)

Hoci je Záhorie jediným slovenským regiónom ležiacim za Karpatským oblúkom, dal celému Slovensku nielen mnohé výnimočné osobnosti výtvarníkov (Ferdiš Kostka, Jozef Kostka, Ján Mudroch, Ján Želibský, Albín Brunovský a iní), ale štyria jubilanti, ktorých okrúhle jubileá si pripomíname v prvej polovici júla, sú velikánmi i v hudbe, kníhtlači na poli národnom a v literatúre. Sú nimi s rodiskom alebo pôsobiskom na Záhorí - Juraj Pavlín Bajan (1721-1792), Jozef Škarnicel (1804-1877), Andrej Radlinský (1817-1879), Ľudo Zúbek (1907-1969).

Juraj Pavlín Bajan, rodák z Vrádišťa (12. apríla 1721), vlastným menom Józef Ambrus Bacherík, františkánsky kňaz, organista a hudobný skladateľ patrí k predchodcom zakladateľov slovenskej národnej hudby. Vyrastal v Skalici, kde vzdelanie v speve a hudbe získal u jezuitov. V kláštoroch v Jágri, Vacove a Leviciach študoval filozofiu a teológiu. Roku 1740 v kláštore v Pruskom dostal rehoľné meno Pavlín. Za kňaza ho roku 1746 vysvätili v Trnave. Pôsobil v Hlohovci, Beckove a Skalici, kde zomrel 15. júla 1792 pred 225 rokmi. Jeho hudobnú tvorbu ovplyvnil slovenský aj moravský folklór. Popri viacerých zväzkoch latinských omší, slovenských chrámových piesní, zostavil aj dva spevníky – Beckovský (1758) a Skalický (1783). Patrí k významným predstaviteľom slovenského hudobného baroka.

Skalický rodák Jozef Škarnicel (12. augusta 1804 – 1. júla 1877) bol principálom kníhtlačiarne v meste v jej zlatom veku medzi rokmi 1850-1877, čítame v knihe PhDr. Petra Brezinu  „350-ročná  historia kníhtlače v Skalici“ s podtitulom (Jezuiti, Škarniclovci, Teslíkovci, Západoslovenské tlačiarne Skalica). Pri jej „krste“ sme boli 13. novembra 2015. Reprezentatívna publikácia približuje produkciu kníh, ktorými sa zo Skalice šírilo vzdelanie, ale aj osobnosti a rody, stojace za kníhlačou,  reprezentujúce jej vývoj, modernizáciu, i zástoj knižnej produkcie v časoch rozvoja národného povedomia, i vtedy, keď iba vďaka odvahe jednotlivca mohli knihy pomôcť i  v čase národnostného útlaku. Nuž aj éra kníhtlačiarne za Jozefa Škarnicla dostala prívlastok „zlatá“. Príležitostné tlače, periodiká, monografie, náučná literatúra i beletria popredných bernolákovcov, štúrovského hnutia, kalendáre Spolku svätého Vojtecha v Trnave, časopisy a kalendáre Matice slovenskej v období po jej zatvorení (1875) – to je iba pár čriepkov z mozaiky o prínose J. Škarnicla (1804-1877) pre našu históriu i súčasnosť. V sobotu 1. júla 2017 uplynulo od smrti Jozefa Škarnicla práve 140 rokov.

Aj  Andrej Radlinský (8. júla 1817 v Dolnom Kubíne -  26. apríla 1879 v Kútoch) poznal dôverne skalickú kníhtlačiareň. Svojím pôsobením a tvorbou bol totiž i  „producentom,“ zadávateľom tlače, podporovateľom autorov kníh a časopisov, ktoré vyšli v škarniclovskej tlačiarni. Rodák z Oravy gymnaziálne štúdia absolvoval v Ružomberku, Kremnici a Budíne. Filozofiu študoval v Oláhovom seminári v Trnave a v Bratislave, katolícku teológiu na Pázmáneu vo Viedni. Doktorát z filozofie dostal roku 1841 vysvätili ho za kňaza. Bol jazykovedcom, pedagógom, redaktorom, vydavateľom, náboženským spisovateľom, spoluzakladateľom Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha. V období po revolúcii v rokoch 1848/1849 s Danielom Gabrielom Lichardom a Jonášom Záborským vystupoval v skupine „staroslovákov“ združenej vôkol Jána Kollára (1793-1852). Kým a akým Andrej Ľudovít Radlinský bol a čo znamenal aj pre Záhorie a Slovensko? Pri 200-ročnici od narodenia osobnosti serióznu odpoveď na túto otázku ponúkne nasledujúci víkend v Kútoch. Rímskokatolícka cirkev s farnosťou a Obcou Kúty, Spolkom svätého Vojtecha v Trnave, Trnavským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom Záhorského múzea v Skalici a s Miestnym odborom Matice slovenskej v Kútoch na 8. a 9. júla pripravili oslavy. V sobotu od 13.30 do 15.30 tam bude odborný seminár „Farnosť Kúty a Andrej Radlinský.“ Vystúpia na ňom renomovaní vedci, historici a vysokoškolskí pedagógovia ako profesor PhDr. Róbert Letz, PhD., docent PhDr. Ivan Mrva, CSc., tiež PhDr. Viera Drahošová, PhDr. Richard Drška, Mgr. Martin Hoferka, Th.D., zo Záhorského múzea v Skalici.  Od pol piatej popoludní bude Slávnostná akadémia Základnej školy Andreja Radlinského spojená s výstavou ručných prác žiakov. V nedeľu 9. júla od 10.30 bude slávnostnú svätú omšu celebrovať arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. Po nej si osobnosť uctia pri jeho hrobe a posvätenia a otvorenie Pamätnej izby Andreja Radlinského v Kútoch bude na programe o pol jednej popoludní.

Najmladšou osobnosťou z nášho júlového výberu je spisovateľ – prozaik, publicista a prekladateľ Ľudo Zúbek (12. júla 1907 Malacky – 23. júna 1969 Bratislava).  V rodine Zúbkovcov bol najstarším z deviatich detí. V Malackách chodil do ľudovej i do meštianskej školy. Maturoval na Obchodnej akadémii v Bratislave a stal sa bankovým úradníkom v Bratislave, v rodisku, v Skalici, Zohore, Hlohovci a Piešťanoch. V rokoch 1932-1946 pracoval v Slovenskom rozhlase, 1946-1947 na Povereníctve informácií. Roku 1947 sa stal riaditeľom novovzniknutého Vydavateľstva Tatran a v období 1948-1956 bol jeho vedúcim redaktorom. Zo zdravotných dôvodov potom zo zamestnaneckého pomeru odišiel a do svojej predčasnej smrti bol spisovateľom v slobodnom povolaní. Prekladal z češtiny a maďarčiny, bol tvorcom slovenského historického biografického románu a mal zásluhy o rozvoj rozhlasových hier pre deti i pre dospelých. Roku 1967 ho poctili titulom zaslúžilý umelec. Knižná produkcia, ktorá po ňom zostala v našich knižniciach, je jasným dôkazom,  že Ľudo (Ľudovít) Zúbek, rodák zo Záhoria, je ďalšou z osobností, ktoré v júlovom historickom kalendári žiaria jasným svetlom dodnes. Od jeho narodenia uplynie 12. júla už 110 rokov.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20170703_jubilanti{/gallery}