XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017: Marianna Ibrahimi - Cena Literárneho informačného centra za prózu

XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017: Marianna Ibrahimi - Cena Literárneho informačného centra za prózu

11-ročná Marianna Ibrahimi z Topoľčian je žiačkou Základnej školy Škultétyho v Topoľčanoch a navštevuje Základnú umeleckú školu Ladislava Mokrého v Topoľčanoch pod vedením Mgr. Daniely Koťkovej. Literárnej tvorbe sa autorsky venuje od deviatich rokov. Je členkou tamojšieho literárneho klubu TakSi. Veľmi sa teší, že z množtva súťažných prác práve ona zaujala a že sa porote jej práce páčili.

Tvoje doterajšie najvýznamnejšie ocenenie z literárnych súťaží?
- Všetky ocenenia sú pre mňa veľmi významné a vzácne. Každá súťaž je niečím jedinečná a vzácne je, keď sa dá aj porovnať s ostatnými a posunúť ďalej. Mám ešte málo rokov, ale vidím, že niektorým prácam v mojej kategórii niekedy ani nerozumiem.

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji talentov považuješ za najvýznamnejšie?
- Významná je pre mňa každá súťaž, kde sa dozviem spätnú väzbu poroty, hlavne tú kritickú. Pochvala zas dáva dobrý pocit, že to čo robím, robím dobre. Teší ma ale, keď niektoré súťaže prekročia trochu samotnú súťaž, a dokážu napríklad zhudobniť text /Tóny slova/, oživiť hru alebo prózu a spraviť z nej predstavenie /Píšeš? Píšem!/, alebo keď súťaž končí literárnym sústredením ako napríklad Medziriadky. Pre každého, kto rád píše to veľa znamená a napríklad mňa to motivuje a smeruje, čo by som mohla v budúcnosti robiť. Ukazuje mi to nové možnosti ako sa dá s textom ešte pracovať.

Na ktorých súťažiach si bola tohto roku úspešná?
- V roku 2017 to boli: Tóny slova – 1.miesto; Kľúče od zlatého mesta – 3.miesto; Poetický Púchov – 3.miesto; Píšeš? Píšem! - 1.miesto; Literárna jar Ondreja Čiliaka – 1.miesto; Dúha - čestné uznanie; Mojej matke – 1.miesto; Včely-včielky-včeličky – 1.miesto; Dramaticky mladí - Zvláštna cena poroty; Farebný svet – 1.miesto; Súťaž vodární – 1.miesto, Literárna Villa Zerna – 3.miesto; Literárna cena Čakanky – 1. miesto; Inšpirácie spod Sitna – Diplom; Topoľčianske textobranie - Cena primátora mesta; Petržalské súzvuky Ferka Urbánka - 1. miesto; Škultétyho rečňovanky – 2.miesto; Mladá slovenská poviedka - Čestné uznanie; Literárna cena Jána Frátrika – 1.miesto; Gerbócova literárna Snina (som medzi ocenenými, výsledok sa dozviem 24.11.), XXXI. LSLN 2017 – Cena LIC za prózu.

Máš literárne vzory?
- Mám viaceré. Úplne prvým je Marta Hlušíková. Veľmi dôležitý dôkaz pre mňa, že učiteľka môže byť aj spisovateľka. Páči sa mi jej štýl písania a humor, ktorý do toho dáva. Potom je to aj Mária Ferenčuhová. Ďalšia učiteľka - spisovateľka. Vidím v nich svoj vzor, ako chcem aby vyzerala moja budúcnosť. Mojím vzorom sa stáva aj Goran Lenčo. Jeho knižku som síce ešte nečítala, ale chystám sa. Páči sa mi spôsob, akým vie podporiť. Keď som už myslela že prestanem posielať poéziu do súťaží, kde sa umiestňujú skôr poézie, ktorým ja ešte nerozumiem, tak ma presvedčil, že pekná poézia je poézia písaná zo srdca a nie taká, ktorej nerozumie možno ani ten, kto ju písal. Veľa to pre mňa znamenalo a vážim si to. A tiež chcem byť niekedy takou oporou a takto pomáhať.

Máš krédo alebo obľúbenú myšlienku, ktorá ti v živote pomáha zvládať aj problémové situácie?
- Rada počúvam texty pesničiek a keď sa občas ocitnem v problémovej situácii, tak si zaspievam od Dominiky Mirgovej „...zdola hore, znovu sa postavím!"

Čo by si rada štúdiom dosiahla?
- Chodím do 5. ročníka Základnej školy. Môj sen je dostať sa študovať na konzervatórium hudobno-dramatický odbor, potom na VŠMU študovať scenáristiku. Chcem byť učiteľkou nejakého umeleckého odboru, pretože tam chodia žiaci radi a tiež spisovateľka, scenáristka, možno lektorka na literárnych sústredeniach, porotkyňa v literárnych aj v divadelných súťažiach, chcem skladať piesne.

Tvoj nepremenený literárny sen?
- Som spokojná s tým čo mám. Určite sa chcem zdokonaľovať a stále písať lepšie. Ale verím, že aj vďaka literárnym súťažiam, aj vďaka tomu, že budem staršia a vzdelanejšia to bude stále len lepšie. Možno len zdokonaliť sa v hudobnej stránke, aby som vedela svoje texty aj zhudobňovať. Na tom tiež pracujem. Mám 11 rokov, nechcem byť múdra ako 20-ročná. Na všetko mám ešte čas. Chcem snívať o jednorožcoch ako moje spolužiačky. A keď už budem mať tých 20, tak dúfam, že budem už vedieť písať tak, ako píšu tí veľkí.

Skús sa nám predstaviť vtipne použitím slov začínajúcich sa hláskami tvojho mena.
- Ma- malá ri- rieka an- anjelských na- nápadov.

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si v Senici uspela?
- Pracujem na sebe stále. Poobedia patria k najkrajším častiam môjho dňa, kedy sa venujem najmä umeleckej škole. Mám tam výbornú pani učiteľku Mgr. Danku Koťkovú, ktorá nás učí tvoriť, predstavovať si to v priestore, kedykoľvek je ochotná pomôcť, poradiť, vyjadriť sa k tomu, čo napíšeme. Umelecká škola je veľký základ môjho písania a vďaka umeleckej škole som vlastne začala aj písať. V lete som bola na literárnom sústredení Medziriadky, ktoré bolo jednoducho úžasné. Bol to môj najväčší literárny zážitok. Tam som spoznala veľa osobností - Evka a Ninka Kollárové ktoré ma učili ako písať nerýmované básne, Mathej Thomka, Mária Ferenčuhová, Miro Dacho a veľa iných - s týmito všetkými som tam celý týždeň pracovala na zdokonaľovaní mojej literárnej tvorby. Okrem toho som našla nové literárne priateľstvá, ktoré ostanú asi na celý život.

Kniha, ktorá ťa v ostatnom čase výnimočne oslovila?
- Naposledy ma výnimočne oslovila kniha od Elizabeth Goudgeovej Malý biely koník. Všetky dievčatá teraz žijeme s jednorožcami a táto kniha je o bielom jednorožcovi, ktorý síce v príbehu veľmi nevystupuje, ale celý príbeh čakám kedy sa zjaví. Hlavná hrdinka sa volá Maruška - skoro ako ja. Má nádherného psíka Noblesa, podľa opisu celkom ako môj psík Rómeo. V tom príbehu som našla sama seba a úplne ma vtiahol do deja. Navrhla som túto knihu aj v umeleckej škole, už pracujeme na scenári, tak dúfam, že bude z toho pekné divadlo. Tiež som čítala poéziu od Márie Ferenčuhovej Imunitu, Michala Talla Antimitu a od Michala Habaja Caput Mortuum. Nerýmovanú poéziu čítam hlavne preto, aby som jej porozumela a títo traja poeti sú skutočne veľmi dobrí. Momentálne sa ale chystám čítať ešte knižky, ktoré si v najbližšom čase kúpim. Gabika Grznárová vydala knižku Neha snehu. Keďže ja píšem skôr rýmovanú poéziu, tak sa na túto knižku veľmi teším. Potom Tatiana Macková vydáva knižku Vinná láskou. Ona píše historické príbehy. A ešte mám na pláne si prečítať knižku od Gorana Lenča Albatros a drak. Goran je skvelý človek, tak verím, že aj s jeho knižkou si porozumiem rovnako ako s ním.

O čie rady si sa doteraz najčastejšie opierala pri svojom literárnom raste?
- Tých pedagógov a osobností bolo a je viac. Začalo to všetko (aj pokračuje) v umeleckej škole s Dankou Koťkovou, potom v Základnej škole mi pomáha Janka Podmanická, podporovala ma aj Soňa Smatanová, terajšia slovenčinárka Erika Muchová. V lete som stretla na Medziriadkoch celý tím osobností - Evka a Ninka Kollárové, Mária Ferenčuhová, Mathej Thomka, Miro Dacho a mnohí ďalší, ktorí so mnou celý týždeň pracovali, aby som sa toho naučila čo najviac, a nemajú problém keď čokoľvek potrebujem poradiť doteraz. Momentálne sa vyskytol v mojom živote ďalší človek, ktorý mi pomáha pri literárnom raste, a to Goran Lenčo. Tiež nesmiem zabudnúť na Zuzanu Martiškovú, ktorá mi tiež vždy ochotne poradí s hocičím. Veľká osobnosť je pre mňa aj moja prababka Hela, ktorá tiež písala, ale minulý rok zomrela. Veľmi ma podporovala.

Čo želáte rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Želám im aspoň toľko šťastia v literárnom svete, koľko som ho mala doteraz ja. Vďaka súťažiam spoznávam zaujímavých ľudí, ktorí sú mi veľakrát vzorom.Je to krásny svet, aj keď zaslúžený. Veľa mojich spolužiakov si myslelo, že tie ceny prídu len tak. Keď aj niekto skúsil niečo napísať, rýchlo to vzdal, lebo zbadali, že to nie je také jednoduché. Teším sa každej dobrej konkurencii, pretože len vďaka nej sa môžem aj ja zlepšovať.

Aký je tvoj 4-slovný reklamný slogan na našu súťaž?
- Lebo Senica literárne nespi :)

Text: Milan Soukup
Foto: Milan Soukup, František Pitoňák

 

{gallery}20171208_lsln_ibrahimi{/gallery}

#newsletter

Chcete vedieť viac?

Prihláste sa na odber newslettra...

#pomoc

Neviete si rady?

Ako predĺžiť výpožičnú dobu požičaných kníh?

Kliknite na odkaz online katalóg a prihláste sa do Vášho konta nasledovne:

ID používateľa je číslo na čiarovom kóde Vášho preukazu;
heslo je v tvare RRMMDD + iniciály priezviska a mena.
Napríklad Jozef Mrkvička, narodený 7.4.1975, bude mať heslo v tvare 750407MJ.
Ak sa Vaše meno alebo priezvisko začína na "Ch", v hesle použite "C".


Ak výpožičku nie je možné predĺžiť, musíte prísť s knihou do knižnice.

Môžem si nechať rezervovať konktrétnu knihu?

Svoju rezerváciu oznámte do knižnice buď mailom na kniznica@zahorskakniznica.eu alebo telefonicky do príslušného oddelenia. V prípade, že je kniha dostupná, knihovníci Vám ju odložia. Ak sa jedná o dokument, ktorý má požičaný iný čitateľ, budeme Vás informovať, keď bude kniha pre Vás pripravená.

Ako zistím, či máte vo fonde konkrétnu knihu?

V hornej časti kliknite na Katalógy/Periodiká, potom na odkaz Online katalóg. Do okna Vyhľadať napíšte autora alebo názov publikácie a kliknite na Hladať. Ak sú kritériá na vyhľadávanie príliš všeobecné (napr. autorov s daným priezviskom je viacero), v stĺpci v ľavej časti vyberte požadovaného autora. V zázname zobrazených kníh je uvedené, v ktorom oddelení sa kniha nachádza, či je v danej chvíli dostupná alebo požičaná.

Ako sa dozviem, že uplynula výpožičná doba?

Ak ste do svojej prihlášky uviedli aj mailový kontakt, knižnično-informačný systém Virtua Vás automaticky krátko pred uplynutím výpožičnej doby na túto skutočnosť upozorní. Mail znamená upozornenie, že onedlho prekročíte výpožičnú dobu.